Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš cez Samáriu a Galileu. Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už ďaleko zastali a hlasno kričali: Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami! Keď ich uvidel, povedal im: Choďte a ukážte sa kňazom! A keď odchádzali, boli očistení. Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa so silným hlasom oslavoval Boha. Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Vtedy Ježiš povedal: Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa vrátil a oslavoval Boha? A jemu povedal: Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.
Lukáš 17:11-19
Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? Takto sa pýta Ježiš okolostojacich. Vždy je viacej tých, čo prosia, ako tých, čo ďakujú. Vždy je viacej tých, čo prijímajú požehnanie ako tých, čo zaň oslavujú Boha. Vždy je viac tých, ktorí pribehnú k Bohu vtedy, keď potrebujú pomoc, ako tých, ktorí pri Bohu i zostanú. Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa vrátil a oslavoval Boha? Nie, nenašiel. Tí, od ktorých by sa to najviac čakalo, najviac sklamali. Kto to boli? Príslušníci vyvoleného národa, Židia. Ten, od ktorého sa to najmenej čakalo, sa najviac dokázal. Kto to bol? Samaritán, príslušník opovrhovaného národa.
To sa opakuje znovu a znovu, len v inom vydaní. „Deviati“, ktorí od detstva vyrástli pri Božom slove, v zhromaždení, mali toľko výsad ako deti veriacich rodičov, sa neraz podobajú týmto deviatim malomocným. Veľa prijali, ale neďakovali. Milosť im zovšednela. „Cudzinci“, ktorí prišli zo sveta a prežili veľkosť Božej milosti, sa podobajú vďačnému Samaritánovi pri Ježišových nohách.
Čím sa vyznačuje jeho oslava? Tým, že je osobná. Pokiaľ bol malomocný, bol jedným z desiatich. Ale keď prežije očistenie, vyspieva svoje osobné sólo vďačnosti. To je niečo, čo nikto za nás urobiť nemôže. Jeho oslava je i pohotová, okamžitá. Len čo zbadá, že je uzdravený, hneď sa vráti. Ukázať sa kňazovi, to počká. Poďakovať Ježišovi, to nepočká. Veď kto hneď ďakuje, dvakrát ďakuje. Jeho oslava je i pokorná. Jeho miesto je pri Ježišových nohách. Tam je miesto i tých deviatich. Žiaľ, že zostalo prázdne.
Pane, odpusť nám, keď neraz i naše miesto pri tvojich nohách je prázdne!
