Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Medzi Izraelitmi šírili lživé správy o krajine, ktorú preskúmali. Vraveli: Krajina, ktorú sme preskúmali, je krajina požierajúca svojich obyvateľov. Všetok ľud, čo sme tam videli, má vysoký vzrast. Videli sme tam aj obrov a medzi nimi aj synov Anáka. Pripadali sme si ako kobylky a takí sme sa iste zdali aj my. V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta? Navzájom si vraveli: Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!
Numeri 13:32 – 33; 14:1 – 4
Aké správy, taká reakcia. Vyzvedači šírili lživé správy o krajine, ktorú preskúmali. A tieto správy úplne demoralizujú Izraelitov: V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. V plači ľudu zaznieva zúfalstvo, bezradnosť a sklamanie. Ale plačom to nekončí. Treba nájsť tých, ktorým môže ľud pripísať vinu za vzniknutú situáciu. A na ktorých si môže vybiť svoj hnev. Ako predtým tak aj v tomto prípade sú to vodcovia, ktorí ľudu poslúžia ako hromozvod: Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi… V nich vidia príčinu svojho nešťastia. Ak sa predtým ľud bál, že zomrie rukou Egypťanov alebo hladom na púšti, teraz ľutuje, že sa tak nestalo: Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Radšej mať už smrť za sebou ako ešte len pred sebou!
Ale ľud ide so svojím obvinením ešte ďalej. Konečnú príčinu svojho nešťastia vidí v Bohu: Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? A hneď si aj odpovedá: Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Bohu, ktorý ich vyslobodil z otroctva, pripíšu tie najhoršie úmysly. Svojou nevďačnosťou udierajú ruku, ktorá ich zachránila. A tak sa ľud rozhodne vziať veci do vlastných rúk: Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta! Takto to vyzerá, keď sa Boží ľud rozhodne vziať veci do vlastných rúk. Je z toho návrat do krajiny otroctva.
V tejto chvíli reptanie a rebélia ľudu dosiahne svoj vrchol. Ľud je ochotný vzdať sa cieľa, krajiny zasľúbenia a vrátiť sa do krajiny útlaku. Nechce ísť tam, kam ho Boh vedie, ale chce sa vrátiť tam, odkiaľ ho Boh vyviedol. Prečo? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta? V očiach ľudu je Egypt lepší ako Kanaán. Ľud, ktorý sa vnútorne nerozišiel so svojou minulosťou, s hodnotami, ktoré ponúkal Egypt, je znovu a znovu v pokušení vrátiť sa späť. Vyjsť z Egypta, ale stále túžiť po Egypte. Vyjsť zo sveta a pritom stále túžiť po svete. To je obraz Božieho ľudu. Vtedy a neraz aj dnes.
Pane, odpusť nám našu nevďačnosť, keď opäť túžime po tom, z čoho si nás už raz vyslobodil!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
