Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keby ma tupil nepriateľ, to by som zniesol. Keby sa nado mnou vypínal nenávistník, pred ním by som sa skryl. Si to však ty, človek ako ja, môj druh a dôverný priateľ, s ktorým ma spájalo milé priateľstvo. Spolu sme chodievali v jasavom sprievode do Božieho domu…, jeho ústa sú hladšie než maslo, no bojovné srdce má. Nad olej jemnejšie sú jeho slová, sú to však vytasené meče.
Žalm 55:13–15:22
Najväčšie zranenia vždy pochádzajú od tých najbližších. Lebo čím nám je niekto bližší, tým bolestnejšie je zranenie, ktoré nám spôsobí. Jedno z najťažších zranení je zrada blízkeho človeka. To bola Dávidova skúsenosť. Dokonca i Ježišova skúsenosť. A to môže byť i naša skúsenosť. Niekto je zradený rodičmi, keď je nimi odmietaný, nechcený, nemilovaný, odvrhnutý. Rodičia môžu byť zradení svojimi deťmi, ktoré sa im obrátia chrbtom práve vtedy, keď ich najviac potrebujú. Niekoho zas zradí jeho manželský partner svojou neverou.
Kto prežil zradu niekoho blízkeho, ten vie pochopiť Dávidovu bolesť a horkosť, ktorú prežíval. V jeho prípade nešlo len o zradu priateľa, o ktorom hovorí: Si to však ty, človek ako ja, môj druh a dôverný priateľ, s ktorým ma spájalo milé priateľstvo. Šlo aj o zradu brata vo viere: Spolu sme chodievali v jasavom sprievode do Božieho domu… Navonok predstierané priateľstvo, ale v skutočnosti pretvárka a faloš: Nad olej jemnejšie sú jeho slová, sú to však vytasené meče. Do tvári sladké reči, za chrbtom slová, ktoré bodali ako meč.
Preto Dávid hovorí: Keby ma tupil nepriateľ, to by som zniesol. Radšej otvorené nepriateľstvo ako predstierané priateľstvo. Voči prvému sa brániť dá. Ale ako sa brániť, keď ho jeho zradný priateľ za chrbtom potupuje a brojí proti nemu? Niekedy by sme chceli povedať ľuďom, ktorí nám ublížili, čo si o nich myslíme. Ale keď na to nenaberieme odvahu, tak s nimi vedieme vnútorný rozhovor. V ňom si to chceme s nimi „rozdať“ či „vybaviť“. Ako si to Dávid vybaví so svojím zradným priateľom? Uprostred modlitby zrazu vstúpi do rozhovoru s ním a v nej mu povie, čo si o ňom myslí. Asi nemá odvahu alebo možnosť mu to povedať do očí. Tak si s ním „vyrovnáva účty“ takýmto spôsobom. V modlitbe, pred Božou tvárou si vyleje svoj hnev, horkosť a bolesť. A Dávid nám tým hovorí, že v modlitbe môžeme povedať i to, čo inak nedokážeme niekomu povedať do očí. A zároveň prosiť Boha, aby prečistil náš vzťah k tým, na ktorých máme ťažké srdce. Je lepšie to urobiť takto, ako v srdci držať horkosť a hnev na druhého.
Pane, ďakujeme, že v modlitbe je priestor aj pre naše negatívne emócie!
