Hospodin navštívil Sáru, ako povedal, a splnil, čo jej sľúbil. Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase, ktorý mu Boh predpovedal. Abrahám dal svojmu synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák. Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna, ako mu prikázal Hospodin. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. Vtedy Sára povedala: Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje, zasmeje sa. A dodala: Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe.
Genezis 21:1-7
V Abrahámovom stane znie smiech. Nie je to po prvýkrát. Už pred rokom tam znel smiech, najprv Abrahámov, potom Sárin. To bol však smiech nevery. Teraz znie smiech opäť. Tentokrát je to smiech radosti. Smiech nevery Boh mení na smiech radosti. Toto bude Abrahámovi a Sáre pripomínať meno Izák, Syn smiechu. Sára hovorí: Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Áno, keď Boh plní svoje sľuby, Božie deti majú dôvod k radosti. Hoci v tomto prípade je to len závdavok sľubu o veľkom potomstve, dedič, potomok je už na svete. Tak ako všetko, čo nám Boh dáva v tomto živote, je len závdavkom toho, čo nám dá v budúcom živote.
Kedy však dochádza k splneniu sľubu? V čase, ktorý Boh predpovedal. Boh má vždy svoj čas a jeho čas je iný ako ten náš. Pre všetko, čo Boh koná, musí dozrieť čas. Preto nás Boh nechá čakať. Tým vytvára priestor pre to, aby naša viera rástla. Aby sme Mu dôverovali i vtedy, keď ľudsky videné už niet nádeje. Preto nás nemôže ušetriť bremena čakania.
Abraháma so Sárou nechal čakať dvadsaťpäť rokov. Len tak sa mohli presvedčiť, že Bohu naozaj nie je nič nemožné. Izák sa narodí vtedy, keď všetky prirodzené predpoklady pre počatie dieťaťa už dávno pominuli. Tým nám pripomína narodenie iného Syna. Ježiš sa narodí, keď všetky prirodzené predpoklady pre počatie ešte nenastali. Boh splnil svoj sľub a Sáre daroval syna. Boh splnil svoj sľub a nám daroval svojho Syna. Ak narodenie Izáka bolo dôvodom pre radosť Sáry, o čo väčší dôvod k radosti sme narodením Ježiša dostali my!
Pane, ďakujeme, že byť veriacim neznamená len čakať, ale jedného dňa sa i dočkať!
