Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. Ako ho veľkňazi a naši poprední dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
Lukáš 24: 17 – 25
Ježiš sa pýta a učeníci, konkrétne jeden z nich, Kleofáš, odpovedá. Najprv však vyjadrí veľké prekvapenie: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo. O čo väčšie bude jeho prekvapenie na konci dňa, keď zistí, komu to vlastne povedal! Že nikto nevie tak dobre, čo sa tam po tieto dni stalo ako práve tento neznámy pocestný. Ten sa ďalej pýta: A čo? A tak Kleofáš pokračuje tým, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý sa mocne dokázal v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi.
Ako však s Ním naložili veľkňazi a poprední, ktorí Ho dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A nádeje učeníkov ľahli popolom: A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Že vyslobodí Izrael spod moci Ríma. Navyše je to už tretí deň, ako sa to všetko stalo. A stále nič. Napriek svedectvu anjelov, žien aj niektorých mužov o prázdnom hrobe najdôležitejšie stále chýba: No jeho nevideli.
Toto je priam ideálna chvíľa, aby Ježiš vystúpil z anonymity. Aby sa im predstavil. Veď by tým razom obrátil ich zronenosť a sklamanie na radosť a novú nádej. A predsa to Ježiš neurobí. Miesto toho ich odkáže na slovo prorokov. Teda na Písmo. Prečo? Pre učeníkov, aj pre nás, je totiž oveľa dôležitejšie počuť Ježiša ako Ho vidieť. Preto evanjelista hovorí: Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali (Lk 24:16). Tento príbeh tak odpovedá na otázku, akú úlohu bude po Veľkej noci zohrávať Ježišova telesná prítomnosť na zemi. Akú? Žiadnu. Lebo On odíde. Dôležité je to, čo zostane, Písmo. V Písme má odteraz cirkev hľadať vzkrieseného Pána. V Písme k nám On hovorí. Jeho slovo je preto tým najlepším liekom aj na každú zronenosť a bolesť duše. Aj vtedy, keď sme na ceste z Jeruzalema do Emauzy.
Pane, prosíme, obráť aj našu pozornosť na tvoje slovo v Písme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
