Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Lukáš 18:9-14
Máločo nás dokáže tak rozčúliť ako nespravodlivosť. Sme veľmi citliví na to, keď sa nám alebo druhým deje krivda. Keď sa niekto dopustí nespravodlivosti. Ale nakoniec čo môžeme čakať od ľudí?! Ak sa dá od niekoho čakať spravodlivosť, tak jedine od Boha. Ježišovo podobenstvo v tomto smere prináša šokujúce prekvapenie. Na jeho konci je zlý človek prehlásený za ospravedlneného a dobrý človek za neospravedlneného.
Ospravedlnenie je právnický pojem, ktorý sa vtedy používal na súde. Keď sudca vyniesol rozsudok, buď niekoho prehlásil za ospravedlneného, čiže nevinného, alebo neospravedlneného, čiže vinného. Ospravedlnenie je teda opakom odsúdenia. Ako môže Ježiš tvrdiť, že Boh dobrého človeka uznal vinným a zlého človeka nevinným? Pre Ježišových poslucháčov to bola do neba či skôr z neba volajúca nespravodlivosť. Prečo? Pre nás je farizej záporný hrdina a mýtnik kladný hrdina. Ale nikoho z Ježišových súčasníkov by ani len nenapadlo pozerať sa na nich takto. Farizej bol reprezentantom toho najlepšieho, čo židovstvo v Ježišovej dobe malo. Bol reprezentantom dobrých, mravných, zbožných ľudí. Na druhej strane mýtnik reprezentoval to najhoršie, čo židovstvo v Ježišovej dobe poznalo. Reprezentoval skorumpovaných, bezbožných ľudí.
Ako je možné, že ten, ktorý prichádza do chrámu ako zbožný, nevinný, odchádza ako vinný? A ten, ktorý prichádza ako bezbožný, vinný, odchádza ako nevinný? Čo rozhodlo o tom, akí odišli z chrámu? To, akí do chrámu prišli. Kto prišiel ako nevinný vo vlastných očiach, odišiel ako vinný v Božích očiach. Kto prišiel vinný vo vlastných očiach, odišiel ako nevinný v Božích očiach.
Pane, nech nám predovšetkým záleží na tom, akí sme v tvojich očiach!
