Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.
Lukáš 18:9-11
Ako prichádza do chrámu farizej? Tak, ako keď zdravý človek príde k lekárovi. Predstavte si, že by niekto prišiel do ambulancie lekára a povedal: Pán doktor, prišiel som vám povedať, že ja nie som ako vaši pacienti. Moje zdravie je v absolútnom poriadku. Srdce pracuje spoľahlivo, trávenie ani nemôže byť lepšie, s chrbticou nemám najmenšie problémy. Skrátka, na rozdiel od vašich pacientov v čakárni, moje zdravie nemá jedinú chybu. Čo môže lekár pre takého človeka urobiť? Nič, lebo ani o nič nežiada. Veď načo, keď je presvedčený o tom, že mu nič nie je?!
Farizej je príkladom človeka, ktorý ide do chrámu, do „ambulancie“ nebeského Lekára len preto, aby sa tam pochválil svojím „zdravotným“ stavom. Aby sám sebe zablahoželal k svojmu duchovnému a morálnemu zdraviu. Robí tak svojou modlitbou. Tá začína sľubne, lebo začína vďačnosťou: Bože, ďakujem ti. Teraz by sme však čakali takéto pokračovanie: Ďakujem ti za to, aký si Ty úžasný Boh, plný milosti, lásky a dobroty ku mne. Ale miesto toho hovorí: Ďakujem ti za to, aký som úžasný ja. Že nie som ako všetci ostatní hriešnici.
Farizej neďakuje za to, aký je dobrý Boh. On ďakuje za to, aký je dobrý on sám. Je mravný, čestný, zbožný. Jedným slovom povedané, je lepší než tí druhí. Na porovnávaní sa s druhými zakladá svoju mravnú nadradenosť. Bože, ďakujem ti, že nie som ako tento mýtnik. Dnes môže mať takáto modlitba opačnú podobu: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ten farizej, pokrytec. Jedna i druhá je rovnako zlá. Jednou i druhou sa človek povyšuje nad druhého.
Pre človeka, ktorý je spokojný so sebou, Boh nič nemá. Takýto človek odíde od neho prázdny a naprázdno. Ba čo je ešte horšie, odíde neospravedlnený! Prečo? Lebo prišiel ako samospravodlivý. Kto je dobrý vo vlastných očiach, je vinný v Božích očiach. Vedomie vlastnej dobroty ho diskvalifikuje pred Bohom.
Pane, chráň nás pred porovnávaním sa s druhými!
