Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jozef padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín. V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.
Genezis 45: 14 – 15
Ako prijmú Jozefovi bratia zvesť o odpustení, o Božej zvrchovanej milosti? Oni majú veľký problém uveriť Jozefovi. Veď boli pripravení na najhoršie. Zostúpili až k bodu nula a boli presvedčení, že je koniec. Ale práve v tomto bode sa dožijú nečakaného, obrovského prekvapenia. Tí, ktorí čakali trest, dočkajú sa milosti a odpustenia. Vari ten, voči ktorému sa tak previnili, im skutočne odpúšťa? Je to príliš krásne, než aby to mohla byť pravda! Tá zvesť o odpustení len veľmi pomaly preráža dnu do ich srdca. Čo ich nakoniec presvedčí, že Jozef to myslí vážne? Jozefovo objatie. Niekedy objatie povie viac ako slová. Jozefova odpúšťajúca láska prerazí do ich vnútra až vtedy, keď ich objíme a pobozká: V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia. V objatí milujúceho brata sa roztopí všetka nedôvera, obavy, podozrievanie. Tí, ktorí na začiatku nemohli od zdesenia ani ústa otvoriť, na konci už hovoria so svojím bratom. Jozefova láska vyhnala strach a nedôveru z ich srdca.
A čo my? Nielen Jozefovi bratia mali brata, voči ktorému sa previnili. Aj my máme svojho Brata, voči ktorému sme sa previnili. Tým naším Bratom je Kristus. Tak ako sa Jozefovi bratia snažili odstrániť Jozefa zo svojho života, tak aj my sme urobili všetko preto, aby tento náš Brat nám už viac nestál v ceste. Ale tak ako Jozefovi bratia počuli: Vy ste ma predali, ale Boh ma učinil pánom celého Egypta, tak aj my môžeme počuť: Vy ste ho ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil a učinil Pánom celého sveta (Sk 2:22-23). Stretnúť sa s Kristom znamená byť konfrontovaný s tým, voči ktorému sme sa previnili. Ale vo chvíli, keď vyznáme svoju vinu a čakáme na jeho rozsudok, On nám hovorí: Ja som váš Brat, nie sudca, ale váš Brat. A my v tvári tohto Brata, v tvári Ježiša Krista, môžeme vidieť Božiu tvár. Tú pravú tvár milujúceho a odpúšťajúceho Otca. A tento náš Brat nám zvestuje svoje odpustenie, milosť a prijatie. A na potvrdenie svojej lásky hovorí: Pristúpte ku mne (v. 4)! A vtedy, v objatí jeho odpúšťajúcej lásky začíname veriť, že je to naozaj pravda. Že my, ktorí sme predali svojho Brata, nie sme odsúdení, ale omilostení. Lebo Boh vo svojej zvrchovanej milosti aj to najväčšie zlo človeka, ukrižovanie svojho Syna, obrátil na to najväčšie dobro pre človeka, na jeho záchranu. Na našu záchranu.
Pane, ďakujeme, že pre tvoju obeť sme sa aj my mohli stať tvojimi bratmi!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
