Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal pásť svine. A túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.
Lukáš 15:11-17
Mladší syn odcestuje do ďalekej krajiny. Teraz je konečne slobodný, už nemusí robiť to, čo chce otec, ale to, čo chce on sám. A aj si robí. Svoju slobodu si užíva plným priehrštím; divoké večierky, ženy, alkohol. Svoj majetok, dedičstvo od otca márnotratne míňa, až ho minie úplne. A prišiel na psa mráz, ako hovorí jedno príslovie. Syn začína tým, že si robí, čo chce. Ale končí tým, že robí, čo nechce. Končí ako sluha, ako pastier svíň. Nižšie sa už klesnúť nedalo. V ďalekej krajine, v živote bez otca nenachádza slobodu, ale neslobodu.
Syn si od ďalekej krajiny sľubuje, že v nej ho čaká plnosť života. To diabol sľubuje všetkým, ktorí žijú u Otca: Boh je prekážkou vášho šťastia. On človeku zakazuje všetko, čo je v živote príjemné, vzrušujúce, príťažlivé. Plnosť života vás čaká len v ďalekej krajine, v živote bez Otca. Diabol je majster karikatúry. Robí karikatúru Boha ako toho, ktorý človeku nič dobré a príjemné nedopraje. Že život u Otca je len samý príkaz a zákaz, ale žiadna radosť zo života.
Čo nájde syn v ďalekej krajine? Nie plnosť života, ale prázdnotu, núdzu, hlad. I tie svine, ktoré pásol, boli na tom lepšie. Diabol ešte nikdy nesplnil to, čo človeku sľúbil. Po čase to zistil i mladší syn. Ďaleká krajina sa pre neho nestala zasľúbenou zemou, ale zemou sklamania, otroctva a prázdnoty. Život bez otca mu nepriniesol nič z toho, čo dúfal, že mu prinesie. Ani nemohol. Lebo Boh nás stvoril s prázdnotou v duši, ktorú môže naplniť len On.
Práve v ďalekej krajine si syn spomenie na otca. Až keď zistí, ako chutí život bez otca, začne si vážiť, čo u otca mal.
Pane, odpusť nám, keď sme sa i my nechali zlákať na cestu do ďalekej krajiny!
