Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh. Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy- alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Hovorím ti, vezmi si lôžko a choď domov! On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli.
Marek 2:6-12
Niekto povedal, že ešte nebolo zhromaždenia, na ktorom by chýbali kritici. Ani Ježiš nebol ušetrený kritiky, čo môžeme vidieť i v tomto príbehu. Kritikmi sú židovskí teológovia, zákonníci. Ich teológia je v tomto prípade správna. Odpustiť nám môže jedine ten, voči komu sme sa previnili. A keďže hriech je previnením voči Bohu, odpustiť nám môže jedine Boh. Je to výlučne jeho právo, jeho právomoc. Preto zákonníci obviňujú Ježiša z rúhania, z toho, že si privlastnil právo, ktoré patrí jedine Bohu.
V prípade kohokoľvek iného by to naozaj bolo rúhaním sa, ale nie v prípade Ježiša. On si neprivlastňuje niečo, čo Mu nepatrí. On len uplatňuje právo, ktoré Mu náleží a to z toho titulu, kým je. Veď v Ježišovi prišiel na zem sám Boh. Ten, voči ktorému sme sa previnili všetci. Ten, ktorý nám ako jediný môže odpustiť. Práve preto prišiel na zem, aby odpustil a nie odsúdil.
Ako však Ježiš dokáže, že má naozaj moc odpúšťať hriechy? Podľa jeho kritikov je ľahké povedať: Odpustené sú ti tvoje hriechy. Nedá sa to totiž overiť. Ale povedať ochrnutému: Vstaň a choď, je oveľa ťažšie, keďže to možno overiť takmer hneď. Ježiš tak robí to, čo je zdanlivo ťažšie, aby tým dokázal pravdivosť toho, čo je zdanlivo ľahšie. Uzdravuje chorého, aby viditeľný zázrak uzdravenia bol dôkazom neviditeľného zázraku odpustenia. Táto viditeľná pomoc znamená, že Ježiš pomáha i vtedy, keď to viditeľné nie je. Jeho skutočná pomoc nespočíva v tom, čo vidieť navonok, ale v tom, čo nevidieť, v tom, čo sa odohrá v duši. Jej uzdravenie a následné privedenie do Božieho náručia.
Pane, ďakujeme za tvoju odpúšťajúcu moc!
