15. máj

Dávid má za sebou mimoriadnu skúsenosť s Bohom. Vyznal Mu svoj hriech a Boh mu odpustil. Činil pokánie a prijal odpustenie. Lebo bez pokánia niet odpustenia. Preto ak niekto chce prijať to, čo prijal Dávid, musí činiť to, čo učinil on. K tomu nabáda druhých aj Dávid: Nech sa preto k tebe modlí každý zbožný… Veď odpustenie potrebuje každý. Nielen Dávid, ale aj každý zbožný. Lebo Boží ľud nie je spoločenstvom bezhriešnych. Preto má byť spoločenstvom kajúcich hriešnikov, ktorí denne žijú z Božieho odpustenia.

Zbožní sa majú modliť k Bohu, kým Ho možno nájsť. Boh zasľúbil svojmu ľudu:Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť, znie výrok Hospodina… (Jer 29:13). Boh sa dá nájsť. Aj vtedy, ba práve vtedy, keď sa zbožný bude nachádzať v situácii ohrozenia. Preto sa má zbožný modliť, aby ho veľké záplavy nedosiahli. Aby bol v bezpečí aj uprostred nebezpečenstva. Veď Boh je pre svojich tým, čím je pre Dávida: Ty si moja skrýša.

Skrýšu potrebujeme, aby nás ochránila, keď prídu veľké záplavy. A tie prídu. Pritom môžu mať rôznu podobu. Preto nie je jedno, kto je našou skrýšou. Kto nám poskytne dokonalý úkryt. Ak je Boh našou skrýšou, potom môžeme spolu s Dávidom v dôvere povedať Bohu: Ochrániš ma pred súžením… Veď súženie, podobne ako veľké záplavy príde. Nie sme ho ušetrení. Ale Boh poskytne svojim ochranu, vďaka ktorej budú mať mnohé dôvody k radosti: … zahrnieš ma radosťou zo spásy. Veď niet väčšej radosti ako je radosť zo spasenia. Alebo podľa iného prekladu: … objímeš ma plesaním vyslobodenia (Roh). Boh vloží do našich úst piesne, ktorými Ho budeme chváliť za jeho predivné vyslobodenie. Lebo uprostred mnohého súženia sa dokáže ako spoľahlivá skrýša, ktorá nesklame tých, ktorí sa do nej ukryjú.

Pane, prosíme, staň sa Ty našou skrýšou!