Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Boli tri hodiny, keď ho ukrižovali. Jeho vinu označili nápisom: Kráľ Židov. Spolu s ním ukrižovali aj dvoch lotrov, jedného sprava a druhého zľava. Okoloidúci sa mu rúhali, potriasali hlavami a hovorili: Hej ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš. Zachráň seba a zostúp z kríža!
Marek 15:30–32
Pri pohľade na ukrižovaného Ježiša si niektorí spomenuli (aj keď nepresne) na jeho slová, ktoré kedysi povedal: Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím (Jn 2:19). Židia už vtedy Ježiša vysmiali za tento výrok, keď hovorili: Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni (Jn 2:20)? Ale ich posmech vyplýval z nepochopenia, lebo evanjelista Ján na vysvetlenie dodáva: No on hovoril o chráme svojho tela (Jn 2:21). Bola to Ježišova predpoveď, že keď Ho Židia zabijú, On na tretí deň vstane z mŕtvych.
Čo vlastne predstavoval chrám v Jeruzaleme? Boží príbytok, v ktorom je Boh prítomný. Chrám mal byť miestom, kde sa človek môže stretávať s Bohom. Ale ako, keď človek je hriešny a Boh je svätý? Preto Boh nariadil izraelskému národu obetný systém. Prístup k Bohu bol možný len cez obeť zvieraťa, ktoré bolo zástupne obetované za hriech človeka. Ale keď človek prišiel do chrámu aj so svojou obeťou, s Bohom sa nestretol. Lebo miesto, kde bol Boh prítomný, svätyňa svätých, bolo od ostatných priestorov oddelené hrubou oponou, ktorá znamenala: Vstup je prísne zakázaný! Boh bol síce prítomný, ale pre človeka zostal naďalej neprístupný. Každá návšteva chrámu tak Židom pripomínala túto skutočnosť, že napriek Božej prítomnosti a ich obetiam sú od Boha stále oddelení.
Ale keď Ježiš nazval svoje telo chrámom, znamená to, že odteraz je On tým, kde sa človek môže stretnúť s Bohom. Lebo v Kristovej obeti hriech, ktorý nás oddeľoval od Boha, je definitívne vyriešený, odstránený. Preto čítame: Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol (15: 38). To na znamenie, že vstup je voľný. Lebo Boh už nie je len prítomný, ale aj prístupný. Kristova obeť nám otvorila cestu k Bohu dokorán. Chrám v Jeruzaleme je od tejto chvíle aj so svojimi oltármi zbytočný. Lebo Ježiš postavil nový chrám, ktorý má tiež svoj oltár. Kríž sa stal oltárom, na ktorom bola prinesená obeť za naše viny a to raz a navždy. A vďaka tomu je Kristus chrámom, tým jediným, kde sa človek môže stretnúť s Bohom ako so svojím Otcom. Lebo On povedal: Nikto nemôže prísť k Otcovi, len skrze mňa (Jn 14:5).
Pane, ďakujeme, že Ty si postavil chrám za cenu vlastného života!
