Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď Mojžiš dorástol, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov. Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel, Egypťana zabil a zahrabal do piesku. Keď na druhý deň vyšiel, spozoroval, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa útočníka: Prečo biješ svojho druha? Ten mu odpovedal: Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: Tak to už vedia!
Exodus 2:11 – 14
Mojžiš sa stane svedkom krivdy, ktorá sa diala jednému z jeho bratov zo strany Egypťana. Možno dozorcu pri nútených prácach. V tej chvíli sa v ňom prebudí cit pre spravodlivosť. On neznesie, keď sa niekomu krivdí. A je úplne jedno, či sa krivdy dopúšťa otrokár alebo brat voči bratovi: Prečo biješ svojho druha? Jeho rovnako zraní krivda, ktorú pácha na Božom ľude svet ako aj krivda, ktorá sa deje vo vnútri Božieho ľudu.
My sa všetci rodíme s určitým citom pre spravodlivosť. Ale ten je najviac zranený vtedy, keď sa krivdí nám. Vtedy sa vieme ozvať na svoju obranu. Ale už nás natoľko netrápi, keď sa krivdí iným. Vtedy zvyčajne mlčíme. Mojžiš to robí naopak. Ako neskôr uvidíme, on dokáže zniesť to, keď sa krivdí jemu. Ale už nedokáže zniesť to, keď sa krivdí druhým. Vtedy nemlčí, ale zastane sa ukrivdených. Tak ako v tomto prípade.
Spôsob, ktorým sa však Mojžiš zastane hebrejského muža, je šokujúci. Najprv sa uistí, že nablízku niet svedkov a potom Egypťana zabije a jeho telo skryje v piesku. Nielenže sa previní, ale snaží sa svoj čin utajiť, zahladiť za ním stopy. Tak to robíme. Zhrešíme a potom svoj hriech skrývame. Ako si však máme vysvetliť Mojžišov čin? Diakon Štefan vo svojej reči hovorí: Nazdával sa, že jeho bratia pochopia, že Boh im jeho rukou prináša záchranu (Sk 7:25a). Mojžiš dúfa, že jeho čin Izrael pochopí ako signál k boju za oslobodenie. Oni však nepochopili (Sk 7:25b). Ani nemohli, lebo Mojžiš tu koná bez Božieho poverenia.
Neskôr, keď to poverenie dostane, ľud ho prijme. Ale teraz nie, lebo cesta krvi nie je Božia cesta. Mojžiš tu koná na vlastnú päsť. Vo svojej telesnej horlivosti berie veci do vlastných rúk a stane sa z neho vrah. Telesná horlivosť sa vyznačuje tým, že síce horlí za dobrú vec, ale zlým spôsobom. Myslí si, že cieľ posväcuje prostriedok. Nie, neposväcuje. Ani ten najsvätejší cieľ nie. Koľkokrát na to v živote aj v cirkvi zabúdame! Že Bohu rovnako záleží na spôsobe ako na cieli.
Pane, pomôž nám všetko konať tak, aby si sa Ty mohol k tomu priznať!

Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.