Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi. Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere.
Marek 6:45–48
Hneď potom… Teda hneď potom, čo Ježiš nasýtil päťtisícový zástup ľudí na pustine. Evanjelista Ján hovorí, že pri tejto príležitosti chceli zástupy urobiť Ježiša kráľom. (Jn 6:15) Jeho popularita tu dosiahla svoj vrchol. Ako reaguje Ježiš na danú situáciu?Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh… Prečo ich núti odísť? Lebo im sa nechce odísť. Prežívajú eufóriu, nadšenie. Sú vo vytržení. Ešte len nedávno predstavovali malú skupinku okolo Ježiša, tohto neznámeho Učiteľa. Ale teraz už idú za Ním veľké zástupy. Im sa z tohto úspechu ich Pána zakrútila hlava. Už Ho vidia s korunou na hlave!
Ježiš v tom však vidí pokušenie vyhnúť sa ceste kríža. Preto robí rázne opatrenia. Svojich učeníkov prinúti nastúpiť na loď, rozpustí zástup a sám odchádza do samoty: …vybral sa na vrch modliť sa. Učeníci sa tak prvýkrát ocitnú na mori bez svojho Pána: Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi.
Oni na mori, Ježiš na zemi. Oni dolu uprostred mora, On hore na vrchu. Prichádza noc a s ňou tma, ale Ježiša nikde. Čelia silnému protivetru, sily dochádzajú, ale Pán neprichádza. Žeby nevidel, čo sa s nimi deje? Nie. Hoci oni nevidia Jeho, On vidí ich:Videl ich vyčerpaných od veslovania… Dôležitejšie než to, či my vidíme nášho Pána je to, či On vidí nás. A On vidí. Tak ako v tejto situácii. Vidí učeníkov napriek vzdialenosti i tme. Je noc, ale nedrieme veru ani nespí ten, čo stráži Izrael (Ž 121:4) A tých dvanásť učeníkov v lodi je zárodok nového Izraela.
Je tma, ale nijaká tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo (Ž 139:12). Náš Pán má „infračervené“ svetlo, ktoré prenikne i tú najhustejšiu tmu, v ktorej by sme sa mohli ocitnúť. Aj keď sú učeníci na mori a Ježiš na vrchu, znovu platí: …keby som býval pri najvzdialenejšom mori, i tam by ma sprevádzala tvoja ruka (Ž 139:9-10). Napriek vzdialenosti, noci i tme sa nikdy nemôžeme stratiť nášmu Pánovi z očí. Ak by sme si aj pomysleli, že On nevidí naše trápenie, tak si pripomeňme učeníkov na mori:Videl ich vyčerpaných od veslovania… My nemusíme vidieť Jeho. Hlavné, že On vidí nás. My len máme veriť, že On vidí!
Pane, ďakujeme, že tvojmu milujúcemu oku sa nikdy nemôžeme stratiť z dohľadu!
