Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili. Povedal im: Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte! Odplavili sa teda loďou… Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých dedinách a nakúpili si nejaké jedlo. Ale on im povedal: Vy im dajte jesť! Opýtali sa ho: Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť? On sa ich však opýtal: Koľko máte chlebov? Povedali: Päť chlebov a dve ryby. Ježiš všetkých vyzval, aby si v skupinách posadali na zelený trávnik. Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa. A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb. Tých, čo jedli z chlebov, bolo päť tisíc mužov.
Marek 6:30–44
Dvanásti majú prvú misijnú cestu za sebou. Plní dojmov z nej podávajú Ježišovi správu: … oznámili mu všetko, čo robili a učili. To, čo teraz potrebujú, je oddych. Preto ich Ježiš berie do ústrania na osamelé miesto, aby si odpočinuli. Oddych nie je prepych, ale nutnosť. Kto chce slúžiť druhým, musí nájsť rovnováhu medzi službou a odpočinkom. Nie je cnosť predčasne sa zodrať!
Zástupy však neberú ohľad ani na Ježiša, ani na učeníkov:Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup… A čo vidí? Že sú ako ovce bez pastiera. Mali kňazov, ale nemali pastierov. Žiadne iné zviera nie je tak odkázané na pastiera ako práve ovca. To preto, lebo ovca nemá orientačný zmysel. Byť ovcou bez pastiera, znamená byť blúdiacou ovcou. Preto sa Ježiš zľutoval nad nimi. A výsledkom jeho zľutovania je, že ich začal učiť mnohým veciam. Slovom sýti duchovne hladných a slovom usmerňuje duchovne blúdiacich. Zjavuje pravdu, ktorá vyvádza zo tmy na svetlo.
Keď už čas značne pokročil, učeníci chcú zástupy poslať preč, aby si zohnali jedlo. Ale Ježiš im hovorí: Vy im dajte jesť! Ale z čoho, keď majú len päť chlebov a dve ryby?! Ježiš však berie do rúk to málo, čo majú, aby sa to v jeho rukách rozmnožilo na hojnosť pre všetkých. On aj s málom dokáže veľa. Ide o to, aby sa to málo dostalo do jeho rúk. V rukách učeníkov by sa to málo rýchlo minulo. V jeho rukách z toho mála neubúdalo, ale sa rozmnožilo. Lebo požehnať a rozmnožiť môže len On. A tak nielenže všetci jedli a nasýtili sa, ale na konci zostane viac, ako bolo na začiatku. Takúto hostinu pripravil Ježiš ľudu na pustine!
Pane, pomôž nám aj to málo, čo máme, vložiť do tvojich rúk!
