Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi. Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere.
Marek 6:45–48
Nie je to prvýkrát, čo sa učeníci ocitnú v búrke na mori. Ale je to prvýkrát, čo sa v nej ocitnú bez Ježiša. Predtým, keď bol s nimi na lodi On, mohli sa oprieť o jeho viditeľnú prítomnosť. Ale teraz sú na mori sami, bez Neho, lebo Ježiš sa vybral na vrch modliť sa. Prečo ich necháva samotných? Týmto ich pripravuje na budúcnosť, na svoj odchod, keď raz z tejto zeme definitívne odíde. Jeho dočasná, krátka neprítomnosť počas tejto udalosti je prípravou na jeho trvalú telesnú neprítomnosť v budúcnosti. Teraz na chvíľu odišiel na vrch, aby neskôr natrvalo odišiel do neba.
Obdobie telesnej prítomnosti Ježiša na zemi, teda obdobie videnia, sa raz pre učeníkov skončí a začne sa pre nich obdobie viery. Oni sa tak ocitnú presne v tej istej situácii ako všetky ďalšie generácie kresťanov, ktoré už nezažili Ježišovu telesnú prítomnosť na zemi. Ako vyzerá situácia cirkvi v čase Ježišovej neprítomnosti na zemi? Tak, ako vyzerá situácia učeníkov v tomto príbehu. Plavia sa na druhú stranu mora, ale nie je to pokojná, bezstarostná plavba. 4More sa búrilo, takže dul silný vietor (Jn 6:18). Učeníci musia čeliť silnému vetru a nebezpečným vlnám. Čelia hrozbe, že sa ich loď na mori prevráti a oni sa utopia. Navyše nastal večer a zotmelo sa. Tma len znásobuje pocit ich bezmocnosti a osamelosti na mori. Lebo Ježiš sa k nim ešte nevrátil (Jn 6:17).
To je presne i naša situácia. Ten, ktorý odišiel, sa k nám ešte nevrátil. Čo robí Ježiš počas svojej neprítomnosti na zemi? To, čo robí v tomto prípade. Ježiš sa vybral na vrch modliť sa. Vďaka jeho modlitbám sú učeníci bezpeční i v nebezpečenstve. Dnes Ježiš sedí po pravici svojho Otca a prihovára sa za nás. (Rim 8:34) Vďaka jeho príhovorom môžeme i my prejsť všetkými búrkami života bezpečne. On síce odišiel, ale nezabudol na nás. Stále na nás pamätá!
Pane, ďakujeme, že tvoje príhovory za nás sú mocnejšie než všetky búrky a vlny, ktoré nás ohrozujú!
