Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď Ježiš učil v chráme, povedal: Ako môžu zákonníci tvrdiť, že Kristus je Dávidovým synom? Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy! Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom? A hovoril im: Varujte sa zákonníkov, čo radi chodia v dlhých rúchach, vyžadujú pocty na námestiach, popredné sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách, čo vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia.
Marek 12:35–40
Doteraz to bol Ježiš, ktorému kládli otázky. Teraz je to On, ktorý položí svoju otázku: Ako môžu zákonníci tvrdiť, že Kristus je Dávidovým synom? Toto presvedčenie Židov bolo založené na starozmluvných zasľúbeniach, že Mesiáš bude potomkom kráľa Dávida. Preto Mesiášovi patril titul či označenie Syn Dávidov. Ale zároveň ten istý Dávid hovorí o Mesiášovi, o svojom budúcom potomkovi ako o svojom Pánovi: Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy! A otázka znie: Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom? Ako môže byť Dávidov Pán súčasne aj Dávidovým synom?
Ježišova otázka zostane bez odpovede. My však odpoveď poznáme. Mesiáš môže byť súčasne Dávidov syn i Dávidov Pán len vďaka tomu, že je nielen Dávidov syn, ale aj Boží Syn. Mesiáš má totiž dvojaký pôvod, božský aj ľudský. Ako Boží Syn je Dávidov Pán. Ako ľudský syn je Dávidov syn. Ako Boží Syn sa ponížil, takže sa stal Dávidovým synom, ale pritom neprestal byť Dávidovým Pánom.
Ježiš svojou otázkou nestavia Židov pred teologickú, ale pred morálnu otázku. Ak je On nielen Dávidov syn, ale aj Dávidov Pán, potom Mu patrí postavenie a autorita Pána. Autorita, ktorú Židia odmietli, neprijali. Prečo? To Ježiš ukazuje na zákonníkoch, keď hovorí: Chráňte sa zákonníkov… Všetko, čo robili, malo pritiahnuť pozornosť na nich. Bol to náboženský exhibicionizmus, človečina v zbožnom rúchu. Uznať Ježišovu autoritu by pre nich, ale aj pre iných znamenalo zmeniť spôsob života. Vzdať sa svojho egocentrizmu. A to oni odmietli, preto odmietli Ježišovu autoritu. To je pravý dôvod, pre ktorý človek, zbožný aj bezbožný, odmieta Ježiša. Nie intelektuálny, ale morálny dôvod. Nie, že nemôže veriť, ale že nechce veriť. Lebo nič nechce meniť na svojom živote.
Pane, odpusť nám, keď Ťa nazývame Pánom, ale nepodriaďujeme sa tvojej autorite!
