Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Potom chytili Ježiša a voviedli do veľkňazovho domu. Peter ho zďaleka nasledoval. Uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si. Aj Peter si sadol medzi nich. Tu si ho všimla jedna slúžka, ako sedí pri ohni. Zadívala sa na neho a povedala: Aj tento bol s ním. Ale on zaprel a povedal: Žena, nepoznám ho. O chvíľu ho uzrel iný a povedal: Aj ty si z nich. Potom Peter povedal: Človeče, nie som. Asi po hodine ktosi iný tvrdil: Naozaj, aj ten bol s ním. Veď je Galilejčan. Ale Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A vtom, skôr ako to dohovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: Skôr, ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. Peter vyšiel von a žalostne sa rozplakal.
Lukáš 22: 54 – 62
Na dvore veľkňaza Peter spoznáva, že nie je taký, ako si o sebe myslel. Že nie je lepší ako ostatní. Že nemiluje viac ako ostatní, že nie je vernejší a oddanejší Ježišovi ako tí druhí. Spoznáva, že je rovnako slabý, zradný, neverný ako všetci ostatní učeníci. Celý čas žil v presvedčení, že je príkladom zbožnosti, vernosti, lásky, odvahy a horlivosti. A pritom to bol len sebaklam, len ilúzia, ktorá spľasla ako mydlová bublina.
Toto bolestné, pokorujúce sebapoznanie bolo Petrovou smrťou. V tú noc v ňom zomrel človek, na ktorého bol celý čas taký pyšný. A z tej priepasti smrti, v ktorej Peter celý čas žil, len o tom nevedel, sa po prvýkrát v jeho živote ozval horký, žalostný plač. Múr domu najvyššieho kňaza sa pre Petra stal múrom plaču. Tak končí ten, ktorý prisahal svojmu Pánovi vernosť až na smrť.
A čo teraz? Vari je už všetkému koniec? Koniec medzi ním a jeho Pánom? Veď či sám Ježiš nepovedal: Kto mňa zaprie pred ľuďmi, toho i ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach? Neodpovie Ježiš na Petrovo zapretie svojím zapretím Petra? Čo iné mohlo Petra napadnúť ako desivá obava, že medzi ním a jeho Pánom je už definitívny koniec?!
V tom prípade mu nezostane nič iné len si zúfať. Ale práve preto, aby Peter nepadol na dno zúfalstva, Ježiš venuje svojmu zapierajúcemu učeníkovi svoj pohľad. A vďaka tomuto pohľadu Peter neplače plačom beznádeje a zúfalstva, ale plačom pokánia. Je to síce pohľad, ktorý všetko odkrýva a odhaľuje. Ale napriek tomu to nie je pohľad odsúdenia, ale milosti a odpustenia. Peter si na dvore veľkňaza postavil pomník svojej slabosti, ktorý sa však zároveň stal aj pomníkom Božej milosti.
Pane, ďakujeme, že aj pre naše zlyhania je riešenie v pokání!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
