Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď Ráchel videla, že je neplodná, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: Daj mi synov, ak nie, zomriem. Jákob sa rozhneval na Ráchel a vykríkol: Či som ja Boh, ktorý ti odopiera plod života? Ona odpovedala: Tu je moja slúžka Bilha; choď k nej, nech porodí na moje kolená a tak z nej budem mať aj ja synov. Dala mu svoju slúžku Bilhu za ženu a Jákob vošiel k nej. Bilha počala a porodila Jákobovi syna. Vtedy Ráchel povedala: Boh rozsúdil, vypočul môj hlas a dal mi syna. Preto mu dala meno Dán. Ráchelina slúžka Bilha znova počala a Jákobovi porodila druhého syna. Vtedy Ráchel povedala: Boží boj som bojovala so svojou sestrou a zvíťazila som. Preto mu dala meno Naftáli.
Genezis 30: 1 – 8
Ráchel v zápase o deti robí jeden zlý krok za druhým. Najprv závidí sestre, potom zahŕňa výčitkami Jákoba a nakoniec si pomáha slúžkou, ktorú dá Jákobovi: …z nej budem mať aj ja synov. Zdá sa, že plán je úspešný. Bilha porodí prvého syna a Ráchel jasá: Boh rozsúdil, vypočul môj hlas… Naozaj Boh vypočul? O Božom vypočutí čítame až neskôr: Vtedy sa Boh rozpamätal na Ráchel, vypočul ju a otvoril jej lono (Gn 30:22). Tu však vôbec nejde o Božie vypočutie. Len Ráchel pripisuje Bohu to, k čomu si ona sama pomohla. Sama hľadala východisko z núdze a potom povie: Boh ma vypočul. Z núdze robí cnosť.
Niekedy Bohu pripíšeme veci, ktoré s Ním nemajú nič spoločné. Aj preto Božie prikázanie hovorí: Nevyslovíš meno Hospodina svojho Boha nadarmo (Ex 20:7). Myslíme si, že voči tomuto prikázaniu sa previňujú najmä neveriaci ľudia. Ale rovnako s tým máme problém aj my, veriaci, hoci sa toho dopúšťame často nevedome. Neraz máme Pána Boha plné ústa. Hovoríme: Boh ma viedol, Boh mi ukázal, Boh ma požehnal, Boh, Boh, Boh. Za všetkým, čo sa s nami deje, vidíme Boha, pripíšeme to Bohu a pritom sme to my, ktorí si mnohé veci v živote sami organizujeme. Keď chceme niečo nazvať Božím, alebo niečo pripísať Bohu, urobme tak až vtedy, keď máme istotu, že je to naozaj tak. Nepoužívajme Božie meno nadarmo. Nepoužívajme príliš duchovný jazyk, lebo nás nakoniec ľudia nebudú brať vážne.
Pri druhom synovi od Bilhy Ráchel hovorí: Boží boj som bojovala so svojou sestrou a zvíťazila som. V jej očiach to vyzerá ako duchovný zápas, ale takto telesne a navyše proti sestre sa duchovný zápas nevedie. Ráchel vťahuje Boha do svojho prízemného zápasu, s ktorým On nemá nič spoločné. Tak ako nemá nič spoločné s mnohými vecami v našom živote, ktoré si sami režírujeme.
Pane, odpusť nám, keď neraz berieme tvoje meno nadarmo!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
