19. jún

Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.

V prípade šiesteho prikázania si môžeme myslieť, že stojíme na bezpečnej pôde. Veď sme predsa nikoho nezabili, žiadnu vraždu sme nespáchali! Ale keď toto prikázanie začne vykladať Ježiš, zrazu zistíme, že sme sa mýlili. Že aj my stojíme pred týmto prikázaním ako vinní. Ako je to možné? Ježiš totiž prišiel s novou, radikálne hlbšou definíciou hriechu. I hriechu zabitia. On preniesol hranice hriechu z vonkajšej oblasti života do jeho vnútornej oblasti. Z oblasti našich činov do oblasti našich myšlienok. Tým sa aj Božia požiadavka na našu poslušnosť radikálne zostruje. Lebo sa presúva z našich vonkajších prejavov do našich vnútorných postojov srdca. Poslušnosť totiž musí začať tam, kde začína hriech. A ten začína v srdci.

Čo vyplýva z Kristovej novej definície hriechu? Oveľa hlbší zmysel všetkých prikázaní. I prikázania: Nezabiješ! Židia zúžili definíciu zabitia na vonkajší čin. Vinný je len ten, kto sa dopustil vraždy. Kto zabil: Kto by zabil, musí ísť pred súd (Mt 5:21). Ježiš však hovorí: Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd (Mt 5:22). Ježiš rozšíril definíciu zabitia aj na zlý vnútorný postoj. Vinný je aj ten, kto sa hnevá na svojho brata. Ježiš tým stavia hnev na úroveň vraždy. Hnev na brata tak patrí do tej istej morálnej kategórie previnení ako zabitie. Náš hnev pritom môže byť skrytý. Vtedy má podobu rozhorčenia, zlosti, vnútornej rozčúlenosti na druhého, takže nechceme mať s ním nič spoločné. Alebo sa prejaví navonok, keď vybuchneme na druhého, zlostne sa na neho oboríme a vyjadríme sa o ňom urážajúco: Kto by povedal bratovi: Hlupák, musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: Blázon, musí ísť do ohnivého jazera (Mt 5:22). A apoštol Ján dodáva: Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah (1Jn 3:15).

Byť vrahom svojho brata znamená byť bratovrahom, teda Kainom. Pritom na začiatku prvej bratovraždy stál hnev: Kain sa veľmi nahneval (Gn 4:5). Ak za vraždu bude mať človek do činenia s ľudským súdom, za bratovraždu bude mať do činenia s Božím súdom. Vražda je čin, ktorým niekto odstráni druhého zo svojho života i z tohto sveta. Hnevom zas odstraňujem brata zo svojho srdca. Ba čo je ešte horšie, keď sa hnevám na druhého, vedome alebo nevedome si prajem jeho smrť, aby ho nebolo. Aby sa stratil z môjho života, lebo bez neho by sa mi ľahšie žilo. Stávam sa tak bratovrahom. Za to nás síce nepostavia pred ľudský súd. Ale za to pôjdeme pred Boží súd. A to je už vážne. Smrteľne vážne.

Pane, odpusť nám, keď berieme hnev na druhých na ľahkú váhu!

---

Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

OBJEDNAŤ