Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš oznámil Hospodinovi slová ľudu. Hospodin povedal Mojžišovi: Choď k ľudu a dnes i zajtra ich posväť a nech si vyperú odevy. Nech sa pripravia na tretí deň, lebo tretí deň zostúpi Hospodin pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. Vyznač ľudu hranicu okolo vrchu a povedz: Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo prekročiť jeho hranicu. Ktokoľvek sa vrchu dotkne, postihne ho smrť. Nijaká ruka sa nedotkne vinníka, treba ho ukameňovať, alebo prebodnúť šípom, či to bude zviera alebo človek, nesmie zostať nažive! Len vtedy, keď zaznie zdĺhavý tón rohu, smú vystúpiť na vrch. Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu, posvätil ho a oni si vyprali rúcha. Potom povedal ľudu: Na tretí deň buďte pripravení! Nepribližujte sa k žene.
Exodus 19:10 – 15
Ktokoľvek sa vrchu dotkne, postihne ho smrť. Ľud sa má pripraviť na stretnutie s Bohom. Miestom stretnutia je vrch Sinaj. Boh zostúpi na vrch, ľud sa priblíži k vrchu. Boh udelí ľudu veľkú výsadu. Môže pristúpiť k Nemu. Zároveň má Mojžiš tlmočiť ľudu veľkú výstrahu. Musí zachovať odstup od Boha. Neopovážte sa vystúpiť na vrch… Je tu stanovená hranica, ktorú ľud nesmie prekročiť. A to pod hrozbou smrti.
Niečo podobné v minulosti zažil aj sám Mojžiš. A to na tomto istom mieste, na Božom vrchu Sinaj. Tu sa mu Boh zjavil v horiacom kríku. Najprv Boh zavolal na neho. Ale keď sa Mojžiš priblížil ku kríku, Boh ho varoval: Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá pôda (Ex 3:4-5). Teraz sa Boh zjaví celému ľudu. Nie v horiacom kríku, ale na horiacom vrchu: Celý vrch Sinaj bol v dyme, lebo Hospodin zostúpil naň v ohni (Ex 19:18). A tak ako Mojžiš v minulosti aj ľud v prítomnosti počuje nielen Božie pozvanie, ale aj Božie varovanie. Môže pristúpiť k vrchu, ale nesmie vystúpiť na vrch. Dokonca sa ho nesmie ani dotknúť.
Boh pre svoju milosť umožní prístup k sebe, ale zároveň pre svoju svätosť zakáže prístup k sebe. Tá je pre človeka životu nebezpečná. Hriešneho človeka v prítomnosti svätého Boha čaká istá smrť. Preto musí ľud stáť zďaleka. (Ex 20:18, Ex 20:21) Pre ľud Novej zmluvy to však neplatí. Vďaka Kristovej obeti stojíme pod ochranou jeho krvi, ktorá nás dokonale očisťuje od hriechu. Preto nemusíme pristupovať k Bohu so strachom, ale so smelou dôverou. (Heb 4:16)
A predsa sa od vrchu Sinaj niečo nezmenilo. Boh sa nezmenil. On je stále ten istý Boh, ktorý sa zjavil v ohni. Veď náš Boh je stravujúci oheň (Heb 12:29). Nie že bol a už nie je. Je a zostane ním naveky. Nie že tento oheň už dohorel a viac nehorí. Nedohorel a ani nikdy nedohorí. Nie že tento oheň už viac nikoho nepopáli ani nespáli. Urobí jedno aj druhé. Lebo Boh nemôže prestať byť svätý a tým aj ohňom, ktorý spáli všetko nesväté. Preto pre nás platí: … slúžme Bohu s úctou a bázňou (Heb 12:28). Lebo čím väčšie výsady, tým väčšia bázeň.
Pane, odpusť nám, keď si niekedy smelý prístup zamieňame za prístup bez úcty a bázne!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
