Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? Ona im odpovedala: Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mara (Hebr. Noémi = milá, ľúbezná; Mara = trpká), lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí.Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie? Tak sa Noémi vrátila z moábskych polí so svojou nevestou, Moábčankou Rút. Do Betlehema prišli vtedy, keď sa začínala žatva jačmeňa.
Rút 1: 19-22
Ako svoju ťaživú osobnú situáciu prežíva Noémi? Ešte v Moábskej krajine povie svojim nevestám: Moja trpkosť je väčšia ako vaša. (v. 13)
Je veľa ľudí, ktorí sa dokážu stotožniť s Noémi. Niektorí podobne ako ona prešli bolestnou predčasnou stratou svojich najbližších – muža, ženy, dieťaťa. Iní urobili v minulosti rozhodnutia, na ktoré časom trpko doplatili: sťahovanie, ktoré prinieslo len trápenie, vstup do manželstva, ktoré sa časom zmenilo na tiché zúfalstvo, nádeje, vložené do detí, ktoré sa nenaplnili, zlý výber zamestnania, na ktorý doplatili. Tieto i mnohé ďalšie životné skúsenosti zanechávajú v srdci trpkú príchuť – príchuť horkosti. Moja trpkosť je väčšia ako vaša – tak možno niekto prežíva svoju osobnú situáciu.
Ako však svoju trpkú situáciu vyhodnotí Noémi? Ako Božiu reč do svojho života, keď hovorí: Hospodinova ruka doľahla na mňa. (v.13) A znovu: Všemohúci mi pripravil veľa trpkosti. A ešte raz: Všemohúci dopustil na mňa nešťastie. Že to Boh dopustil, je zrejmé. Prečo to dopustil, však zrejmé nie je ani Noémi ani nám. On nevysvetlil Noémi, prečo na ňu dopustil nešťastie. Tak ako nevysvetlil Jóbovi, prečo na neho dopustil utrpenie. Miesto vysvetlenia postupne zmení jej prázdnotu na plnosť. A jej trpkosť na radosť. Na to si však musíme počkať až do konca.
Lebo Božie cesty sa vždy musia čítať od konca. Až keď budeme stáť na konci príbehu o Noémi – i na konci svojho životného príbehu, vtedy pochopíme, že i veci, ktoré Boh dopustil, neznamenali nedostatok jeho lásky, múdrosti či moci, ale boli súčasťou jeho predivného plánu a zámeru s naším životom.
Pane, pomôž nám dôverovať Ti i vtedy, keď mnohému nerozumieme!
