Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i druhej strany. Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie. Keď Jozua počul veľký krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik. On však odpovedal: To nie je pokrik víťazov, to nie je pokrik porazených, ja počujem hlas spevu. Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tance, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu. Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť.
Exodus 32:15 – 20
Ešte nikdy Boží ľud nečelil takej hrozbe ako teraz pod vrchom Sinaj. Boh hovorí Mojžišovi: Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich (Ex 32:10). Lebo ešte nikdy predtým sa ľud nedopustil takého previnenia ako v prípade zlatého teľaťa. Mojžiš sa však ako príhovorca postaví medzi Izraelitov a Boha a prosí: Odvráť svoj prudký hnev… (Ex 32:12). A Boh ho vypočul a svoj hnev od ľudu odvrátil.
Ale ten istý Mojžiš, ktorý prosí Boha o odvrátenie jeho hnevu, po návrate z vrchu Sinaj sám vzplanie hnevom. Najprv niečo počuje, potom niečo uvidí. Keď sa spolu s Jozuom blíži k táboru, počujú veľký krik ľudu. Čo si Jozua vysvetlí ako vojnový pokrik, to si Mojžiš vysvetlí ako hlas spevu. A naozaj. Keď sa priblížil k táboru, uvidel teľa a tance… Čo pred tým počul od Boha, to teraz vidí na vlastné oči. A čo vyvolalo Boží hnev, teraz vyvolá aj jeho hnev: Mojžiš sa rozhneval… Hore na vrchu Mojžiš krotí Boží hnev, keď mu Boh hovorí: A tak teraz ma nechaj, aby sa rozpálil môj hnev na nich… (2M 32:10). Dolu pod vrchom sa rozpálil hnev Mojžišov… (Roh) (2M 32:19). Hriech ľudu v ňom vyvolá hnev svätej bolesti. Lebo Mojžiš vidí hriech Božími očami. Na čo sa Boh hnevá, na to sa aj Mojžiš hnevá. To je vzácny a zriedkavý hnev!
My sa už nevieme hnevať na to, na čo sa hnevá Boh, lebo sme si zvykli na Áronovo náboženstvo. Spájanie modloslužby s bohoslužbou, zlatého teľaťa s oltárom nás už nerozhorčí. My sa vieme hnevať na to, čo nás hnevá. Nie čo Boha hnevá. Mojžišova prosba o odpustenie pre ľud a jeho hnev na hriech ľudu patria k sebe. Príhovor za hriešnika ešte neznamená, že prehliadnem jeho hriech. Že budem tolerovať jeho hriech. Prosiť o odpustenie a hriech neriešiť je pokrytectvo. Mojžiš sa neuspokojí s tým, že odvrátil Boží hnev. Lebo príhovorná modlitba je jedna vec. Ale zúčtovanie s hriechom je zas druhá vec. Keď ide o hriech, treba sa nielen modliť, ale aj konať. Aj zlaté teľa rozbiť.
Pane, nauč nás milovať hriešnika a nenávidieť hriech.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
