Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach.
Hebrejom 1:3
Boží Syn sa nielen posadil, ale sa posadil po pravici svojho Otca. Prečo práve po pravici? Miesto po pravici je miestom pocty. Otec posadil svojho Syna na miesto najvyššej pocty a slávy. Nanebovstúpenie Ježiša Krista znamená i jeho povýšenie, oslávenie, jeho korunováciu. Ako hovorí apoštol Peter zástupu na Turice: Nech teda celý dom Izraela s istotou vie, že Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, urobil Pánom aj Mesiášom (Sk 2:36). Apoštol Pavol to potvrdzuje, keď píše: Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno (Flp 2:9).
Ježišovým posadením sa niečo skončilo i niečo začalo. Na znamenie ukončenia svojho diela spásy sa posadil. Na znamenie zahájenia svojej vlády sa posadil po pravici Otca. On je nielen Spasiteľ, ktorý je hotový so svojím dielom spásy. On je i Pán a Kráľ, ktorý sa odteraz ujíma svojej vlády. Ten, ktorý sa ponížil, je povýšený. Ten, ktorý niesol kríž, teraz nesie korunu.
Ale toto povýšenie Božieho Syna nemá význam len pre Neho, ale i pre nás. Pravica je totiž nielen miestom pocty a slávy, ale i miestom moci a sily. Stará zmluva opakovane hovorí o Božej mocnej pravici. Božiu moc a jej vykonávanie tak symbolizuje Božia pravica. V nej je skoncentrovaná všetka moc v celom vesmíre. Po Božej pravici teraz sedí Boží Syn, náš Spasiteľ. Tým je povedané, že odteraz je On tou Božou pravicou, Božou výkonnou mocou. On povedal: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi (Mt 28:18). Moc v tomto svete nepatrí zaťatej pästi človeka, ale prebodnutej ruke Spasiteľa.
Z povýšenia Ježiša Krista vyplýva pre nás veľké potešenie a povzbudenie. Božie dieťa sa nemusí báť, lebo vie, že všetko, jeho prítomnosť i jeho budúcnosť, jeho zdravie i jeho choroba, jeho život i jeho smrť je v rukách toho, ktorý sedí po pravici Boha Otca Všemohúceho. V rukách jeho milujúceho Spasiteľa a mocného Pána. Potešujme sa tým deň čo deň.
Pane, keď Ťa Otec povýšil, aj my Ťa chceme v našom živote vyvýšiť!
