Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. Na úsvite prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka prišli k hrobu. Hovorili si medzi sebou: Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Zľakli sa. No on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu – bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili.
Marek 16:1–7
Ženy, ktoré slúžili živému Pánovi, chcú slúžiť aj mŕtvemu. A tak v nedeľu skoro ráno prichádzajú k hrobu, aby urobili to, čo nestihli urobiť v piatok. Chcú pomazať mŕtve telo voňavými masťami. Nič netušiac prichádzajú k hrobu, od ktorého v piatok večer odchádzali s veľkou bolesťou a beznádejou. Videli, ako Jozef z Arimatie k otvoru hrobu privalil kameň. Preto teraz majú veľkú starosť: Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? Bol totiž veľmi veľký.
Zo všetkých kameňov, na ktoré v živote narazíme, je práve kameň na hrobe ten najťažší, najdesivejší a najzlovestnejší. Je symbol bezmocnosti nás živých a zároveň symbol nezmeniteľnosti údelu mŕtvych. Tých, ktorí ležia v hrobe.
Lenže teraz ženy idú k Ježišovmu hrobu. A čo platí o všetkých hroboch v dejinách ľudstva, o Ježišovom hrobe neplatí: Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Tak predsa sa našiel jeden hrob, z ktorého je kameň odvalený, Ježišov hrob. Nebol odvalený preto, aby Ježiš mohol vyjsť von, ale aby ženy mohli vojsť dnu: Vošli do hrobu… A tam dostanú od Božieho posla vysvetlenie prázdneho hrobu: Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu – bol vzkriesený.
Ale to znie tak slávne, tak úžasne, že sa tomu ani nechce veriť. On skutočne vstal a žije?! To potom znamená, že všetko je inak. Na Veľký piatok sa zdalo, že je všetkému koniec. Že Ježiš je definitívne porazený. Ale na veľkonočnú nedeľu sa ukázalo, že nie je koniec, ale len začiatok. Že nie Ježiš, ale smrť je porazená. Smrť našla svoju smrť v smrti Ježiša Krista. A jeho vzkriesenie je Otcova pečiatka na Synovo dielo na kríži. Otec prijal Synovu zástupnú obeť za naše hriechy. Preto už nemusíme utekať od Boha. Teraz už môžeme utekať k Nemu a pre obeť jeho Syna môžeme nájsť milosť a odpustenie. A zároveň vedieť, že keď On vstal z mŕtvych, aj my raz vstaneme.
Pane, ďakujeme za nádej vzkriesenia a večného života!
