Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia? Ježiš im povedal: Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť. Príde však čas, keď im vezmú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú postiť.
Marek 2:18–20
Ježiš sa dostane do sporu so Židmi pre otázku pôstu. Ale kde sa v židovstve vzal pôst? Veď v Mojžišovom zákone nie je o ňom ani slovo. Až od babylonského zajatia začali izraelskí proroci vyzývať ľud k pôstu ako k prejavu pokánia. Odvtedy sa pôst zaužíval ako prejav zbožnosti jedenkrát v týždni. Farizeji sa však postili dvakrát v týždni. (Lk 18:12) Pre nich sa pôst stal záslužným činom, zbožným výkonom, ktorým chceli prevýšiť všeobecnú prax. Preto sa pohoršujú na Ježišových učeníkoch. Zatiaľ čo sa Jánovi učeníci aj učeníci farizejov postia, tvoji učeníci sa nepostia, hovoria Ježišovi. Prečo sa nepostia?
Ježiš im nezostane dlžný odpoveď: Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Preto sa nepostia, lebo s Ježišom prišiel mesiášsky čas, čas radosti veselosti. V Ňom prišiel Ženích, ktorý pozýva ľudí na svadobnú hostinu. A je nezmyselné žiadať od svadobných hostí, aby sa postili. Lebo kým je ženích s nimi, nemajú dôvod k pôstu, jedine k radosti. Príde však čas, keď im vezmú ženícha a vtedy, v ten deň, sa budú postiť. Ak ženíchova prítomnosť je dôvodom k radosti, jeho neprítomnosť bude dôvodom k pôstu.
Na tieto slová dopadá tieň kríža. Ježiš bude svojim učeníkom násilím vzatý. O týchto dňoch bude platiť jeho slovo, ktoré povie učeníkom pred svojou smrťou: Amen, amen, hovorím vám, že vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať (Jn 16:20). Ale to nebude dlho trvať: Vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť… a vašu radosť vám nikto nevezme (Jn 16:20-22). Ženích, ktorého im vezmú, im bude vrátený. A to bude dôvod k ešte väčšej radosti ako dovtedy.
Ale čo pôst? Má ešte pôst miesto v kresťanovom živote? Áno, veď Ježiš neruší pôst, ale ani ho neprikazuje. Pôst je možnosť, nie povinnosť. Nemá byť bremenom, ale radosťou. Preto sa nemáme pri ňom tváriť kyslo. (Mt 6:16) Ale hlavným znakom kresťanského života je radosť. Veď my nie sme len svadobnými hosťami. Sme nevestou, ktorá čaká na príchod svojho Ženícha. Kto by sa potom neradoval?!
Pane, ďakujeme, že máme toľko dôvodov k tomu, aby sme boli ľuďmi radosti!
