Hospodin povedal Abrámovi: Odíď zo svojej krajiny…Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin.
Genezis 12:1, 4
Povolaním Abráma začínajú dejiny spásy. V tomto zmysle je Abrámov príbeh neopakovateľný, lebo v nich zohral jedinečnú úlohu. Ako otec všetkých veriacich sa stal prototypom veriaceho človeka.
V dnešnom texte vidíme Abráma ako začiatočníka vo viere. Tieto začiatky sú mimoriadne dôležité. Tu sa kladú základy pre všetko, čo bude ďalej nasledovať. Tu dostávame odpoveď na otázku, ako, resp. čím začína cesta viery v živote človeka. Začína Božím povolaním a ľudskou poslušnosťou. Boh osloví a človek odpovie. Boh zavolá: Poď za mnou, a človek poslúchne. Iniciatíva je vždy na Božej strane. Je to Boh, kto robí prvý krok. Človek len odpovedá na Božie zavolanie, ktoré k nemu prichádza cez zvesť evanjelia.
Na cestu viery sa nedostaneme tak, že sa necháme na ňu nahovoriť, či zverbovať inými veriacimi. Ani sa na ňu nedostaneme tým, že sa jedného dňa sami rozhodneme kráčať cestou viery. Kto sa sám rozhodne, musí silu k životu viery čerpať zo seba, zo svojho vlastného rozhodnutia. Kto však ide cestou viery preto, lebo odpovedal na Božie zavolanie, ten môže čerpať silu z Boha a z Božieho povolania. Veď koho Boh povolá, toho i posilní. Lebo cesta za Ním je zároveň i cestou s Ním. Boh nenechá v štichu tých, ktorí v poslušnosti vykročili na cestu, na ktorú ich On zavolal.
Ako začal tvoj život viery? Ak Bohom začal, dobre začal. Lebo čo Bohom začína, dobre začína. Preto je dôležité, aby i každý deň začal Bohom a nie tebou. Bohom ako tým, ktorý hovorí a tebou ako tým, ktorý odpovedá. Každý deň nás Boh volá, aby sme opustili svoju „krajinu“, svoju bezpečnú zónu a učili sa robiť kroky viery.
Pane, pomôž nám ich robiť i dnešný deň.
