Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle a videl z neho vystupovať sedem kráv, na vzhľad pekných a tučných… Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv… Vtom sa faraón zobudil. Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov. Po nich vyrástlo sedem suchých klasov… Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil. Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: Dnes si spomínam na svoje previnenie. Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže. Jednej noci sa každému z nás prisnil iný, osobne významný sen. Bol tam s nami hebrejský mladík… on nám ich vyložil. Ako nám ich vyložil, tak sa stalo… Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli…
Genezis 41: 1 – 14
Predchádzajúca kapitola začne nádejne, ale skončí beznádejne: Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho. Čo sa stalo? Nič prekvapujúce. To len nádej v človeka zlyhala. To len jeden človek pripravil sklamanie druhému. A na tom nie je nič mimoriadne. Byť ľuďmi zabudnutý však ešte neznamená byť Bohom zabudnutý. Pokiaľ kapitola nekončí tým, že Boh zabudol na Jozefa, tak nekončí beznádejne. Ak aj čítame, že hlavný čašník zabudol na Jozefa, nečítame, že Boh zabudol na Jozefa. Lebo Boh nezabudol. On nikdy nezabudne, preto nádej stále žije.
Boh síce nechá Jozefa čakať ešte dva roky, ale nezabudne na neho. Jedna z najťažších vecí v živote je naučiť sa v trpezlivosti čakať na Boží čas. Tak ako Jozefovi aj nám záleží na tom, aby sme sa čím skôr dostali z ťažkej, zlej situácie. Ale Bohu záleží na nás, na tom, aby sme sa učili trpezlivosti a dôvere. Učili sa čakať na jeho čas, lebo v čakaní dozrievame. Boh v utrpení pripravuje Jozefa na jeho budúce povýšenie.
Keď nakoniec príde Boží čas, tak čítame: Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli… Keď sa Jozef spoliehal na človeka, prešli dva roky a nič sa nedialo. Keď prišiel Boží čas, udalosti nabrali rýchly spád. Kto patrí Bohu, nebude Bohom zabudnutý. Preto sa nebojme, keď nás Boh nechá čakať. Čas je v jeho rukách. Čas hrá pre tých, ktorí patria Bohu. Lepšie je čakať na Boží čas ako sám niečo urýchľovať. Nič neurýchlime, len si život skomplikujeme. Veď koľko sme toho už v živote pokazili práve tým, že sme nevedeli čakať!
Pane, ani my nevieme čakať na tvoj čas. Prosíme, pridaj nám trpezlivosti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
