Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva, obsadíš ju a budeš v nej bývať, vezmi prvotiny zo všetkých plodín, ktoré poznáš zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. Choď ku kňazovi, ktorý tam práve bude, a povedz mu: Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá. Potom kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha… Teraz som teda priniesol prvotiny plodín zeme, ktorú si mi, Hospodin, dal!
Deuteronómium 26:1 – 4, 10
Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh… Izrael štyridsať rokov putoval po púšti, kde ho Hospodin denne sýtil mannou. Ale keď príde do Kanaánu, usadí sa, začne obrábať pôdu, orať, sadiť, siať. A Mojžiš mu tlmočí Božie nariadenie, ktoré sa týka prvej úrody. Každoročne má z nej prinášať obeť Hospodinovi: … choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. Pri tejto príležitosti má vysloviť svedectvo, ktoré mu má o Bohu pripomenúť niekoľko skutočností.
Tou prvou bola Božia štedrosť v úrode. Preto mal každý Izraelita nariadené: … vezmi prvotiny zo všetkých plodín, ktoré poznáš zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin… A k tomu pripojil vyznanie: Teraz som teda priniesol prvotiny plodín zeme, ktorú si mi, Hospodin, dal! Kôš, v ktorom niesol prvotiny z plodov zeme ku kňazovi, bol viditeľným a hmatateľným dôkazom Božej štedrosti. Keby Boh najprv nedal mne, ja by som nemal čo dať Jemu. Ja dávam len preto, lebo Boh ako prvý dal mne. Preto ako refrén tu znejú slová: … zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin…
My nemôžeme Boha predbehnúť v dávaní, lebo On má pred nami nedostihnuteľný náskok. Preto nikdy nedávame zo svojho, ale len z toho, čo sme sami od Neho prijali. My dávame Jemu, lebo On prvý dal nám. My Ho milujeme, lebo On prvý miloval nás. My vždy len odpovedáme. Každá slávnosť vďaky za úrodu je tiež len odozvou na to, čo Boh ako prvý urobil pre nás. On nás v dávaní vždy predchádza. Svojou štedrosťou, milosťou, láskou, dobrotou. Preto Boh nikdy nie je naším dlžníkom. To my sme jeho dlžníkmi. A je už načase, aby sme svoj dlh začali splácať.
Pane, keďže nám bolo tak veľa dané, pomôž nám byť dávajúcimi ľuďmi!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
