Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Dobroreč Hospodinovi, moja duša, celé moje vnútro jeho svätému menu! Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!
Žalm 103:1–2
Dávid sa v úvode tohto žalmu neobracia s oslavou k svojmu Bohu, ale s výzvou k svojej duši. Prečo to robí? Preto, lebo sa dobre pozná. Vie, že jeho problémom je nevďačnosť. Preto hovorí svojej duši: Dobroreč Hospodinovi, moja duša… Dobroreč, oslavuj, ďakuj Mu. Vie, že jeho problémom je zábudlivosť. Preto hovorí svojej duši: … moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení! Dobroreč a nezabudni! Nezabudni a dobroreč!
Čo znamená dobrorečiť? Hovoriť o Bohu dobre. A vari sa dá o Bohu hovoriť i zle? Áno, dá. Jedni dobrorečia Bohu, teda hovoria o Ňom dobre. Druhí zlorečia Bohu, teda hovoria o Ňom zle. Prečo chce Dávid hovoriť o Bohu dobre? Má k tomu svoje dôvody. On totiž pozná Boha ako toho, ktorý v jeho živote koná dobré veci. Dávid ich nazýva dobrodeniami. A tieto dobrodenia neskôr v žalme rozmení „na drobné“. Ak Dávid prijíma z Božích rúk dobrodenie, potom Boh má z jeho úst prijímať dobrorečenie. Keď Boh koná dobre mne, potom ja mám hovoriť dobre o Ňom. Lebo nehovoriť dobre o Bohu by znamenalo zostať Bohu dlžný svoju vďačnosť.
Niekto je v pokušení pozerať sa na Boha ako na svojho dlžníka. Ako na toho, kto mu zostal v živote niečo dlžný. Napríklad: Bože, dlhuješ mi svoje vysvetlenie, prečo sa veci v mojom živote dejú tak, ako sa dejú. Alebo: Bože, dlhuješ mi svoju odpoveď. Sľúbil si, že kto prosí, tomu bude dané. Ale mne si ešte nedal. Mne si zostal niečo dlžný.
Ale v skutočnosti je to úplne naopak. Boh nie je náš dlžník. My sme jeho dlžníci. Boh nám nie je nič dlžný. To my sme Bohu veľa dlžní. A Dávid to veľmi dobre vie. Vie, že je Bohu dlžný svoju vďačnosť. Preto svoj dlh vďačnosti chce začať splácať oslavou a dobrorečením Bohu. A tak hovorí svojej duši: Duša moja, je čas začať splácať dlh vďačnosti Bohu. Je čas odpovedať na jeho dobrodenia svojím dobrorečením. Keď v dnešnom svete toľkí hovoria zle o Bohu, kto iný ak nie Božie dieťa má hovoriť dobre o svojom Bohu?! Preto: Dobroreč Hospodinovi, moja duša, celé moje vnútro jeho svätému menu!
Pane, veľa je tvojich dobrodení a málo je nášho dobrorečenia! Prosíme, odpusť nám!
