Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Boh dáva nesplniteľné sľuby, nesplniteľné z ľudského hľadiska. O krajine, ktorá bola obsadená silnými kanaánskymi kmeňmi, Boh povie Abrámovi: Túto krajinu ti dám. Boh splní ľudsky nesplniteľný sľub. Práve preto si Božie sľuby vyžadujú vieru človeka, lebo z ľudského hľadiska sú to nesplniteľné sľuby.
Ale aj viera niekedy potrebuje uistenie. Aj tá Abrámova. Preto sa Boh rozhodne, že svoj sľub dá Abrámovi „písomne“, vo forme zmluvy, ktorú spečatí prísahou. Zmluvy sa v tej dobe neuzatvárali písomne, ale pomocou zmluvného rituálu. Pri ňom sa zvieratá rozťaté na polovicu poukladali na zem tak, aby bola medzi nimi ulička, ktorou prešli obidve zmluvné strany a tým bola zmluva uzavretá, „podpísaná“.
Abrám dostáva rozkaz pripraviť zmluvu „na podpísanie“ a teraz čaká, kedy príde Boh. Ale Boh neprichádza. Miesto neho prilietajú supy, ktoré prilákali mŕtve zvieratá. Abrám celý deň nič iné nerobí len odháňa dravé vtáky a čaká na Boha. A Boh ho necháva čakať. Podobne ako necháva čakať aj nás.
Čakanie je jedna z najťažších úloh, ktorú nám Boh tu na zemi pridelí. My čakáme na Neho a miesto Neho prilietajú dravé vtáky v podobe vtieravých, spochybňujúcich myšlienok. Má ešte význam čakať? Má význam odháňať tie naše „supy“, ktoré sa zlietajú, aby sme vzdali svoje očakávanie na Boha? To je zároveň čas, keď viera dostáva príležitosť rásť. Rastie tým, že odháňa dravé vtáky a nevzdá svoje očakávanie na Boha.
Pane, ochráň našu vieru pred tým, aby v očakávaní nerezignovala.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.