Abrahám vzal drevo na spaľovanú obetu a naložil to na svojho syna Izáka. Sám vzal oheň a nôž a tak šli obaja spolu. Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: Otec! Ten odpovedal: Čo chceš, syn môj? Izák sa spýtal: Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu? Abrahám odvetil: Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh. Tak šli obaja spolu ďalej.
Genezis 22:6-8
Abrahám kráča spolu s Izákom v ústrety najťažšej hodine svojho života. Úlohy sú rozdelené. Otec nesie nástroje smrti, oheň a nôž. Syn nesie drevo, na ktorom má zhorieť. Otec sa stane kňazom, syn obeťou. Vtom sa syn s nevinnosťou vlastnou dieťaťu pýta: Kde je baránok na zápalnú obeť? Izák netuší, že touto otázkou krája otcovi srdce. Čo povedať synovi, ktorý je sám tým baránkom?! Abrahámovi znovu pomôže viera. Lepšie povedané, pomôžu mu nebesia. Lebo odpoveď, ktorú dáva synovi, je darom nebies, keď zaprorokuje: Syn môj, baránka si obstará Boh.
Abrahám netuší, akú hlbokú pravdu vyslovil. Veď o mnoho rokov neskôr iný Otec a iný Syn pôjdu spolu cestou, na konci ktorej bude stáť obetný oltár. Syn ponesie drevo, na ktorom bude ukrižovaný. A Otec ponesie „oheň a nôž“, aby obetoval svojho Syna. Tak ako Abrahám mal vziať svojho jediného milovaného syna, tak raz Boh vezme svojho jednorodeného Syna, o ktorom povedal: Toto je ten môj milovaný Syn. Ak Izák bol milovaný syn svojho otca, o čo viac bol Kristus milovaný Syn svojho Otca! Abrahám bol z lásky k Bohu ochotný obetovať svojho syna. Ale Boh bol z lásky k nám ochotný obetovať svojho Syna! Izáka priviedla na vrch Mórija Abrahámova láska k Bohu. Krista priviedla na vrch Golgota Božia láska k nám! Aká to len musela byť láska!
Pane, ďakujeme, že si s stal Baránkom, ktorého opatril Boh!
