Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Góšen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli… Keď sa blížili dni Jákobovej smrti, zavolal si Jozefa a povedal mu: Ak som získal tvoju priazeň, polož svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte. Keď spočiniem ako moji otcovia, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke. On povedal: Urobím tak, ako hovoríš.
Gn 47: 27 – 30
Izraeliti sa usídlili v Egypte. Egypt sa načas stane pre Izrael miestom pobytu. Boží ľud sa tu bude učiť ako žiť v Egypte, ale ako ľud, ktorý nie je z Egypta. Lebo byť Božím človekom znamená mať dvojitú totožnosť, žiť vo svete, ale ako taký, ktorý nie je zo sveta. Je pútnikom, ktorý vie o inej zemi a o inom domove. Ale zároveň je nositeľom Božieho požehnania pre tento svet. Byť nohami na zemi, ale srdcom v nebi. Tak si zachová nielen svoju odlišnosť od sveta, ale si splní aj svoje poslanie pre svet, byť požehnaním pre druhých.
Izraeliti sa… rozmnožili a veľmi sa rozrástli. Začína sa plniť Boží sľub daný Jákobovi: … tam z teba urobím veľký národ (Gn 46:3). Pre Jákoba je to potvrdenie, že rozhodnutie ísť do Egypta bolo správne. Veď Božie sľuby sa plnia len na Božích cestách. Na našich sa neplnia. Ale hoci sa Egypt stane pre Izrael miestom pobytu, nestane sa pre neho domovom. Krásne je to vyjadrené v Jákobovej prosbe, keď nalieha na Jozefa: Nepochovaj ma v Egypte. Keď nie v Egypte, kde teda? Keď spočiniem ako moji otcovia, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke. Teda v Kanaáne. Tam je Jákobov domov. V Egypte má svoje obydlie, ale nie svoj domov. Preto byť v Egypte znamená byť preč z domova, byť v cudzine. Domov je v zemi zasľúbenia, kde chce byť Jákob pochovaný. Jeho pohľad je celý čas upretý k domovu, aj v Egypte. Lebo Boží človek vie, že tu má len svoj prechodný pobyt, ale nie svoj trvalý domov.
Preto sa v tomto svete nikdy nebude cítiť ako doma. Vždy bude mať pocit cudzinca, ktorý sa viac a viac odcudzuje tomuto svetu. Lebo jeho túžba po domove z neho robí človeka, ktorého zrak je stále obrátený k domovu, ktorý má u Boha, v zemi zasľúbenia. Ak nás tento svet a tento život nemá pohltiť, musíme tu žiť ako cudzinci, ktorí žijú očakávaním na budúcnosť, na naplnenie Božích sľubov. Lebo len život nesený nádejou na večný domov v nebesiach nás ochráni, aby sme sa neutopili v časnosti.
Pane, chráň nás pred tým, aby sme sa príliš nezabývali v tomto svete!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
