Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Padla medzi nimi otázka, kto z nich je najväčší. Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal: Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký!
Lukáš 9: 46 – 48
Ježiš hovorí o ceste utrpenia a kríža, ale učeníci riešia celkom inú otázku: Padla medzi nimi otázka, kto z nich je najväčší. Žijeme v súťaživom svete, v ktorom neustále prebieha súťaž o prvé miesto. A to nielen v športe, ale v každej oblasti života. Súťaživý duch vládne rovnako vo svete ako aj v cirkvi, medzi Ježišovými učeníkmi.
Vo svete snaha byť prvým znamená mať široké lakte, drať sa dopredu, útočiť na prvé miesto. Najväčší sú tí, ktorí na rebríku dôležitosti stoja najvyššie, na vrchole pyramídy. Ako Ježiš reaguje na spor o prvenstvo medzi jeho učeníkmi? Ako čelí ich ctižiadostivosti? Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba…
Dnes vládne kult dieťaťa. Dieťa stojí v strede a všetko sa točí okolo neho. Ale v minulosti bolo dieťa považované za bezvýznamnú bytosť. Kým nedosiahlo určitý vek, v očiach spoločnosti nemalo žiadnu hodnotu. Preto to, čo tu robí Ježiš, je pre učeníkov šokujúce. Lebo práve na dieťati im dá lekciu o pravej veľkosti. Ukazuje, že v Božom kráľovstve cesta k veľkosti vedie presne opačným smerom ako vo svete. Cesta nahor vedie smerom nadol. Čím sa stávam menším, tým sa stávam väčším. Preto nás Ježiš vedie k tomu, aby sme boli ochotní byť malými, bezvýznamnými, ako boli v tej dobe deti. Stali sa v očiach druhých tými poslednými. Na rebríku dôležitosti zostúpili čo najnižšie.
Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký. To je jeden z paradoxov Božieho kráľovstva. Kto chce byť veľkým, musí sa stať malým. Kto chce byť prvý, musí sa stať posledným. Preto skutočne veľkých nemáme hľadať hore, ale dolu. To sú tí, ktorí už nikoho nemajú pod sebou, ale všetkých nad sebou. Skutočná veľkosť spočíva v tom, že človek sám o nej nevie a seba považuje za toho posledného.
Náš postoj k bezvýznamným je zároveň postojom k Ježišovi a jeho Otcovi. Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Ako v Ježišovi prijímame Boha, tak v dieťati prijímame Ježiša. Akú veľkú dôležitosť tým Ježiš prisúdi práve tým najmenším! Túto lekciu o pravej veľkosti učeníci veľmi potrebujú. A my spolu s nimi.
Pane, pomôž nám pre seba hľadať posledné miesta, nie tie prvé!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
