Nezaradené

23. november

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.

Zjavenie 3:20

Tento známy verš sa často používa na evanjelizáciách pri kázaní neveriacim. Pôvodne bol adresovaný vlažným veriacim v meste Laodikea. A po nich všetkým vlažným veriacim všetkých čias.

Dvere, o ktorých je tu reč, sú dvere nášho srdca. Celé stáročia boli problémom iné dvere, tie, ktoré vedú k Bohu. Dvere, ktoré sa už v raji za človekom zatvorili. Odvtedy sme všetci žili sme pred zatvorenými dverami. Ale dvere, ktoré boli neprekonateľnou prekážkou medzi nami a Bohom, Kristus otvoril dokorán. Urobil tak svojou obeťou na Golgote. Lebo dvere, ktoré stoja medzi človekom a Bohom, môžu byť otvorené len zvnútra, len z Božej strany.

Ale odvtedy sú problémom iné dvere. Tie, ktoré vedú k nám, k nášmu srdcu. Možno sme ich už raz otvorili pre Krista. Ale my sme v stálom pokušení svoje dvere privierať. Niekedy dokonca úplne zatvoriť. Sme v pokušení uzatvárať sa do svojho sveta a budovať si v ňom svoje kráľovstvo. Vtedy posielame Krista za dvere. Preto na ne klope. Nemusí, ale chce. Nerobí to preto, že nás potreboval. Robí to preto, že my potrebujeme Jeho. Je to jeho láska, ktorá Ho drží pri našich dverách.

Ale aj o týchto dverách platí, že sa dajú otvoriť len zvnútra, len z našej strany. Lebo kľučku majú len z vnútornej strany. Všetky dvere sveta majú kľučku z vonkajšej strany, aby Kristus mohol vojsť dnu právom Stvoriteľa neba i zeme. Bez pýtania a bez klopania. A predsa stvoril jedny dvere, ktoré majú kľučku len zvnútra. Sú to dvere nášho srdca. To je jediné miesto v celom vesmíre, kam On vstúpi len vtedy, keď Mu my otvoríme. Tak veľmi rešpektuje našu slobodu. Preto naše dvere nevylomí. Čaká, kým ich otvoríme my sami.

Jediný dôvod, ktorý Ho drží pri našich dverách, je jeho láska k nám. To klopanie na dvere je klopaním lásky. To volanie spoza dverí je volaním lásky. Vo vnútri stojíme my v celej svojej biede a úbohosti. Vonku za dverami stojí Pán v celej svojej milosti a láske. Aké pokorujúce pre Neho, aké milostivé pre nás!

Pane, ďakujeme, že si neodišiel od dvier nášho srdca!

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.