Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zosnuli.
1. Korinťanom 15:20
Čo očakávate od budúcnosti? Keď sa to opýtame mladého človeka, ktorý má život ešte pred sebou, pravdepodobne by nám vymenoval celý zoznam vecí či cieľov, ktoré by chcel v živote dosiahnuť. Škola, zamestnanie, rodina, kariéra i ďalšie veci. Keď sa to opýtame človeka v strednom veku, zistili by sme, že tých cieľov v jeho živote výrazne ubudlo. Školu už má dávno za sebou, rodinu si už tiež založil, deti vychoval a práca je pre neho už viac rutina ako výzva. Keď sa to opýtame starého človeka, ktorý má takmer celý život za sebou, možno by sme zistili, že od budúcnosti už nič nečaká. Veď má všetko okrem smrti za sebou. On sa už pozerá len dozadu, do minulosti, na to, čo bolo a ako bolo. Čím viac sa človek blíži k smrti, tým menej cieľov má pred sebou. Až nakoniec mu nezostane žiaden.
Čo však platí o ľuďoch sveta, neplatí o kresťanovi. Kresťan je totiž človek, ktorého najväčší cieľ nie je v tomto svete a v tomto živote. Leží za hranicou tohto sveta a tohto života. Jeho najväčší cieľ neleží na tejto strane hrobu, ale na druhej. Preto sa kresťan ani pred smrťou nepozerá už len za seba, na to, čo bolo. On sa stále pozerá i pred seba, na to, čo bude. Lebo vie, že to najlepšie a najväčšie má ešte stále pred sebou, že to leží za hranicou smrti. Ako je to možné? Je to možné len vďaka Kristovmu vzkrieseniu, ktoré Pavol nazýva prvotinou.
Slovom prvotina sa označovala prvá úroda, prvý snop klasov, či obilia, po ktorom nasledovala celá žatva. Prvotina bola teda začiatkom žatvy a zárukou, že po nej bude nasledovať celá žatva. Vzkriesený Kristus je začiatkom a zárukou inej žatvy, žatvy vzkriesenia. Jeho vzkriesenie nie je ojedinelý jav, ktorý sa už nikdy nezopakuje. Ježiš stojí ako prvý v rade tých, ktorí stoja za Ním. Čo sa stalo s prvým v rade, to sa stane i s ostatnými v rade. Preto Biblia používa pre smrť veriacich slovo spánok a o tých, ktorí zomreli, hovorí ako o tých, ktorí zosnuli. Spánok označuje len dočasný, prechodný stav. Večer zaspíme, aby sme sa ráno opäť zobudili. Večer našej smrti sa vďaka Kristovmu vzkrieseniu zmení na ráno vzkriesenia. Preto pre nás to najlepšie leží za hranicou smrti.
Pane, ďakujeme, že i nás zahrnieš do žatvy vzkriesenia!
