Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta. Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač!
Lukáš 7:11-13
Tu sa stretáva ženina bolesť s Ježišovým súcitom. Jej bolesť je nesmierna. Už pochovala svojho muža. Teraz pochováva svojho jediného syna a spolu s ním i všetky nádeje, ktoré do neho vkladala. Keď deti pochovávajú svojich rodičov, je to smutné, ale prirodzené, že tí skôr narodení skôr zomierajú. Ale keď rodičia pochovávajú svoje deti, je to oveľa smutnejšie i bolestnejšie zároveň. A práve o taký pohreb tu ide. Žena v jedinom synovi stráca i jedinú oporu v živote. Zostala sama bez budúceho živiteľa, bez ochrany v živote a bez zaopatrenia v starobe. Tá strata je priam neznesiteľná. Ako sa Ježiš postaví k jej bolesti a zármutku? Vyhne sa stretnutiu s vdovou? Nie. On neuhne pred konfrontáciou s bolesťou človeka.
Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. Čo vidia Ježišove oči, to pohne jeho srdcom. Lebo Ježiša nenecháva naša bolesť ľahostajným. Keď do nášho srdca vstúpi zármutok, do jeho srdca vstúpi milosrdný súcit. Jeho srdce je plné súcitu, bez ohľadu na to, či je v nebi, alebo na zemi.
Keď sa Ježiš stretne s naším zármutkom, môžeme z jeho úst počuť: Neplač! Je celkom iné počuť to z jeho úst, ako keď zarmútených tešíme „iba“ my. Slovo Pána má totiž moc. Je to slovo Tešiteľa, ktorý sa ujíma človeka a zahŕňa ho svojou láskou. Je to slovo Boha, ktorý i zármutok vie obrátiť na radosť. Ježišovo neplač znamená: Už nemusíš plakať, lebo som tu s tebou. A kde som Ja, tam už ľudia nemusia plakať. V Ježišovej blízkosti sa utíši každý plač. Lebo kde je On, tam sa aj uprostred žiaľu rodí viera, viera i na území smrti, viera i nad hrobom, že nie smrť, ale Pán bude mať posledné slovo. Ježišovo: Neplač! je tak prísľubom dňa, keď Boh zotrie každú slzu z našich očí.
Pane, ďakujeme, že Ty i teraz prichádzaš, aby si zotieral slzy z našich očí!
