Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
A svojim učeníkom povedal: Preto vám hovorím: Nerobte si starosti o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako pokrm a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany! Nesejú ani nežnú. Nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáci! A kto z vás si môže ustarostenosťou predĺžiť život čo len o lakeť? Ak teda nevládzete to najmenšie, prečo ste ustarostení o ostatné? Zamyslite sa nad ľaliami, ako rastú. Nepradú a netkajú. Hovorím vám, že ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak, ako jedna z nich. Keď teda Boh na poli takto oblieka trávu, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr sa postará o vás, maloverní! Ani vy sa teda neumárajte otázkami, čo budete jesť a čo budete piť. Nebuďte utrápení. Veď toto všetko zháňajú národy tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že to potrebujete. Hľadajte však jeho kráľovstvo a toto sa vám pridá.
Lukáš 12: 22 – 31
Ó, ľudia malej viery (Luk 12:28)! Tak Ježiš nazýva svojich učeníkov a spolu s nimi aj všetkých tých, ktorí pre svoju malovernosť podľahli ustarostenosti. Konkrétne starosti o život, čo budú jesť, a o telo, čo si oblečú. Ustarostenosť totiž degraduje život na pokrm a telo na vešiak pre odev. Ale Ježiš hovorí: Veď život je viac ako pokrm a telo viac ako odev. My nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Ani telo tu nie je pre odev, ale odev pre telo.
Ustarostenosť je navyše úplne zbytočná: A kto z vás si môže ustarostenosťou predĺžiť život čo len o lakeť? Nikto. Skôr si ňou život skrátime, ako predĺžime. Lebo ustarostenosť ešte nikomu k ničomu nepomohla, nanajvýš k žalúdočným vredom a bezsenným nociam. Ustarostenosť je zároveň prejavom nedôvery voči Bohu. Ako keby sa nedokázal postarať o nás Ten, kto živí vtákov a zaodieva poľnú trávu! Preto nám Ježiš hovorí: O čo viac ste vy ako vtáci! A znovu: … o čo skôr sa postará o vás…
Čo platí o ľuďoch sveta? … lebo to všetko hľadajú národy sveta (Luk 12:30). Keďže človek sveta nič iné nepozná ako tento viditeľný a materiálny svet, hľadá veci časné a materiálne. Kresťan však pozná iné, duchovné hodnoty, ktoré sú večné. Na ne má byť zameraný život a hľadanie kresťana: Hľadajte však jeho kráľovstvo… Čo nás má teda oslobodiť od ustarostenosti o pokrm a nápoj? Jedno uistenie: Váš Otec predsa vie, že to potrebujete. A jedno zasľúbenie: … to všetko vám bude pridané (Luk 12:31). Náš Otec nielen má, čo potrebujeme. Nielen vie, čo potrebujeme. Ale On aj dá, čo potrebujeme. Tak potom prečo byť ustarostený?!
Pane, prosíme, pridaj nám viery!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
