Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jozef mal tridsať rokov, keď ho predstavili faraónovi… Skôr, ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia… Prvorodenému dal meno Menaše, lebo povedal: Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca. Druhému dal meno Efraim, lebo povedal: Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia.
Genezis 41: 46, 50 – 52
Faraón povedal Jozefovi: Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta (v. 41). Jozef sa zo dňa na deň stane kancelárom najmocnejšej ríše tej doby, druhý muž po faraónovi. Čo to s ním urobí? Neublíži mu premena z hebrejského mládenca na egyptského vládcu? Odpoveď dostaneme pri narodení jeho dvoch synov. Nedá im egyptské ale hebrejské mená. Pritom ich menami Jozef vyjadrí to, čo prežíva. Stav svojho vnútra, v ktorom sa nachádza.
Prvý syn dostane meno Menaše čiže Syn zabudnutia. Lebo ako sám hovorí: Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca. Pamäť je veľké požehnanie, lebo vďaka nej si človek môže pamätať minulosť, ukladať si informácie, vedomosti a spomienky. Keď však človek prežije niečo ťažké, bolestivé a zraňujúce, tak pri spomienke na to sa niekedy staré rany otvoria, bolesť sa obnoví a horkosť a pocit krivdy vypláva na povrch. Jozef tu však vyjadrí Bohu vďačnosť za to, že mu dal zabudnúť na všetko trápenie a bolesť minulosti. Ako dáva Boh zabudnúť? Nie tak, že z pamäti človeka vymaže všetky spomienky na to, čo bolelo. On časom uzdraví bolesť, vyhojí rany minulosti, dá silu odpustiť. Vďaka tomu spomienky na minulosť už nespôsobujú bolesť. Človek pri nich neprežíva horkosť, krivdu či hnev. Jozef si minulosť pamätal. Na to sa nedalo zabudnúť. Ale keď si na ňu spomenul, už to bolo bez bolesti a sebaľútosti či pocitu krivdy a hnevu na tých, ktorí mu ublížili. Jozef nie je zahorknutý človek, ani na bratov, ani na Pótifarovu ženu, lebo má Boha, ktorý uzdravuje zranené duše a lieči bolestivé spomienky.
Druhý syn dostane meno Efraim čiže Syn plodnosti. Lebo: Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia. Egypt nie je pre Jozefa zem zasľúbená, ale krajina utrpenia. Zasľúbená zem je Kanaán, zem jeho otcov, do ktorej raz na jeho žiadosť prenesú jeho kosti (Gn 50:25). Ale aj v krajine utrpenia, v situácii, kde už nič dobré nečakáme, Boh má pre nás pripravené svoje požehnanie. On predsa nezabúda na svojich, nech sa nachádzajú na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii. Ani vtedy ani dnes.
Pane, ďakujeme, že Ty dávaš zabudnúť na zlé a požehnávaš dobrým.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
