Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Keď Ježiš pred najvyššou židovskou radou vydá svedectvo o svojom mesiášstve a božskom synovstve, ona viac nepotrebuje. Odsúdi Ježiša na základe jeho vlastného svedectva o sebe. Aké zvláštne! To isté, čo pre jedných sa stalo dôvodom k odmietnutiu Ježiša, pre druhých sa stalo dôvodom k jeho prijatiu. Sami sme to počuli z jeho úst, hovoria kňazi. On sám o sebe povedal, že je Kristus, Boží Syn. Načo ešte potrebujeme ďalšie svedectvá? Tie už nie sú potrebné. Ježišovo svedectvo je úplne postačujúce. Presne tak.
Na Ježišovom svedectve židovská rada založila svoje zavrhnutie Ježiša. A na Ježišovom svedectve sme my založili svoju vieru v Neho. Sami sme to počuli z jeho úst, či ešte potrebujeme nejaké iné svedectvo? Či nie je dostačujúce, čo On sám o sebe povedal? Veď ako inak sa dá vysvetliť všetko, čo činil i učil, ak nie tým, že On je skutočne Boží Syn?
Veriť znamená spoľahnúť sa na pravdivosť Ježišovho slova. Prečo veríme, že má moc odpúšťať hriechy na zemi? On sám to o sebe povedal, z jeho úst sme to počuli. Prečo máme istotu, že nebudeme sami, opustení ako siroty? On sám povedal, že nás neopustí, ale že bude s nami až do konca sveta. Z jeho úst sme to počuli. Prečo pri hrobe spievame piesne vzkriesenia? Lebo On sám povedal, že je vzkriesenie a život. Z jeho úst sme to počuli. A čo vyšlo z jeho úst, to platí.
V čom je teda naša istota? Ježiš sám so svojím slovom je naša istota. Inú nemáme, ale inú ani nepotrebujeme. Či vari potrebujeme ešte ďalšie svedectvo? Pýta sa najvyšší kňaz. A my spolu s ním odpovedáme: Nie, nepotrebujeme. Veď sami sme to počuli z jeho úst. A to nám stačí.
Pane, ďakujeme, že naša viera nie je založená na ľudskom svedectve, ale na svedectve tvojich vlastných úst!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.