Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
Exodus 20:1 – 3
Dekalóg nezačína človekom, ale Bohom. Nie tým, čo má urobiť človek, ale tým, čo urobil Boh. Lebo všetko, čo má urobiť človek, je len odozvou a odpoveďou na to, čo Boh urobil. Iniciatíva vo vzťahu Boha a človeka je totiž vždy na Božej strane, nie na strane človeka. My vždy len odpovedáme na Božiu iniciatívu, ktorá je iniciatívou milosti a lásky: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.
Všetky náboženstvá sveta sú založené na ľudskej iniciatíve. Človek hľadá Boha, slúži Bohu, človek si chce nakloniť Boha: Bože, ja urobím niečo pre teba, aby si Ty urobil niečo pre mňa. Ale tu Hospodin pripomína, čo On urobil pre svoj ľud. Otrokov vyviedol na slobodu. Sú slobodní len vďaka tomu, že boli vyslobodení. Ale jedna vec je byť vyslobodený a druhá vec je zostať slobodný. Už nie sú otrokmi faraóna, lebo ich Boh vyslobodil. Ak však majú zostať slobodní, musia sa stať Božími „otrokmi“: Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Nebudeš patriť inému bohu ani slúžiť inému bohu, jedine mne! Prečo? Lebo všetci bohovia tohto sveta vedú človeka do otroctva. Späť do Egypta, späť do domu otrokov. Síce sľubujú slobodu, ale v skutočnosti okrádajú o slobodu. Zotročujú človeka.
Boh nechce svojím zákonom zotročiť človeka. Z jedného otroctva ho priviesť do druhého. Ale ak chce človek zostať slobodný, musí zostať poslušný. To je paradox prvého prikázania. Bez poslušnosti niet slobody. Zdanlivo sloboda a poslušnosť sa vzájomne vylučujú. Ak má byť človek slobodný, predsa nemôže byť ničím obmedzený. Ak je obmedzený príkazmi, už nie je slobodný. Ale absolútna sloboda neexistuje. To je ilúzia. Celý život musíme rešpektovať určité pravidlá a obmedzenia, ak si chceme užívať slobodu. Zvodidlá okolo cesty neobmedzujú šoféra, ale chránia ho, aby nezišiel z cesty. Tak aj prikázania nie sú obmedzením, ale ochranou pre človeka. Sú pre jeho dobro.
Preto v súvislosti s nimi Mojžiš hovorí: Hospodin nám prikázal, aby sme zachovávali všetky tieto ustanovenia…, aby sa nám vždy dobre vodilo… (Dt 6:24). Boh nielen chce naše dobro. On aj vie, čo je pre nás dobré. Veď kto to môže vedieť lepšie ak nie Stvoriteľ človeka a Autor života?! Preto On k daru života „pribalil“ aj návod na jeho použitie, svoje prikázania. Dekalóg ukazuje, ako žiť v slobode a neupadnúť späť do otroctva. Preto je nazvaný zákonom slobody. (Jk 1:25) Ako dobre, že ho máme!
Pane, pomôž nám dôverovať Ti, že Ty vieš lepšie, čo je pre nás dobré!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
