Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď Hospodin videl, že sa ide pozrieť, oslovil ho z kra: Mojžiš! Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Boh povedal: Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je pôda svätá! Potom mu povedal: Ja som Boh tvojho otca – Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
Exodus 3:4 – 6
Keď chce Boh pritiahnuť Mojžišovu pozornosť, použije viditeľný úkaz, horiaci ker. A ten splní svoj účel. Pritiahne jeho pozornosť. Ale vo chvíli, keď dôjde k stretnutiu Mojžiša s Bohom, viditeľný úkaz stratí svoj význam a miesto neho nastúpi slovo. K stretnutiu s Bohom nedochádza tým, že Mojžiš niečo vidí, ale tým, že niečo počuje. Lebo Boh sa zjavuje vo svojom slove. On nemlčí, ale hovorí. Preto vo vzťahu s Bohom najdôležitejšiu úlohu zohrávajú uši.
Čo je to, čo Mojžiš počuje ako prvé? Svoje meno: Mojžiš! Mojžiš! Mojžiš je na púšti. Široko ďaleko nikoho len nemé ovce. A zrazu ho niekto neviditeľný osloví menom. To znamená, že ho musí dobre poznať, osobne, menovite. Mojžiš tak zistí, že nemá do činenia s prírodným úkazom, ale s Osobou. S Niekým, kto ho pozná po mene. Čo tým Boh robí, keď niekoho osloví jeho menom? Nadviaže s ním osobné spojenie. Lebo On je osobný Boh, nie nejaká neosobná sila. A tento osobný Boh vstupuje do osobného vzťahu s každým osobne a osobitne. Lebo On nie je Bohom davov, ale Bohom jednotlivcov, ktorých pozná podľa mena. Keď nás Boh volá po mene, volá nás do osobného vzťahu s Ním.
Ale aký je to vzťah? To vidíme na príklade Abraháma, Izáka a Jákoba. Boh sa Mojžišovi predstaví: Ja som Boh tvojho otca – Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Ako sa Boh stal Bohom Abraháma? Tak, že sľúbil Abrahámovi: … budem tvojím Bohom… (Gn 17:7). Keď Boh niekomu sľúbi, že bude jeho Bohom, tak Ním bude navždy. Nikdy Ním byť neprestane. A on nikdy neprestane byť Jeho a patriť Jemu. Je to nikdy nekončiaci, večný vzťah. Práve tak ako Boh, ktorý ten vzťah vytvoril, je večný.
Preto Boh nehovorí Mojžišovi: Ja som bol Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba. Nie. Ja som stále ich Boh. Ako je to možné? Tak, že oni stále žijú. Ani smrť neprerušila ich vzťah s Bohom a jeho vzťah s nimi. Preto Ježiš hovorí: A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých (Lk 20:38). Na vzťahu s večným Bohom nemôže nič zmeniť, dokonca ani smrť. Lebo ako je Boh večný, tak aj vzťah, do ktorého volá človeka, je večný. Ako dobre!
Pane, ďakujeme, že sme tvoji v živote aj v smrti! V časnosti aj vo večnosti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
