Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol? Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu. On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia.
Marek 5:30–34
Žene sa stalo podľa jej viery a jej to stačí. Dvanásťročné utrpenie sa skončilo. Už sa teraz len nenápadne vytratiť zo zástupu. Ale ak to stačí žene, Ježišovi to nestačí. Preto ju nenechá odísť. Zastane a pýta sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? Žena zistí, že hoci jej dotyk viery bol skrytý, nezostal utajený. Ježišova otázka sa však učeníkom zdá nezmyselná: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol? Áno, aj zástup sa na Neho tlačil a dotýkal sa Ho, aj žena sa Ho dotkla. Ale nie je dotyk ako dotyk. Z celého zástupu sa len jedna dotkla Ježiša vierou. Je možné byť v zástupe okolo Ježiša, tlačiť sa na Neho a pritom s Ním nikdy nenadviazať osobné spojenie. Ale kto urobil tak ako táto žena, je volaný k tomu istému, k čomu bola volaná ona.
Ježiš svojou otázkou dáva žene príležitosť, aby vyšla s farbou von. Je volaná k verejnému vyznaniu. Ježiš nám nedovolí zostať so svojou vierou v skrytosti, v anonymite, lebo k viere patrí aj verejné vyznanie. Máme nielen veriť srdcom, ale aj vyznávať ústami. Hoci je viera osobná záležitosť, nikdy nesmie zostať skrytou a súkromnou záležitosťou. Veriť a naďalej zostať skrytý v zástupe, to nejde. Žena síce mohla prísť v skrytosti, odzadu, ale odísť takto nemôže. A tak vystupuje z anonymity davu, padá k Ježišovým nohám a rozpovie Mu celú pravdu. Pravdu o sebe, o svojej minulosti, o svojom úbohom živote, ale aj o tom, čo ju priviedlo k Ježišovi, o jej uzdravení.
Povedať celú pravdu pred všetkými ľuďmi je niekedy ťažké, pokorujúce, ale zároveň veľmi oslobodzujúce. A Ježiš sa k viere, ktorá vyšla z anonymity, slávne priznáva. Nazve ju dcérou, ktorá patrí do Božej rodiny, a na znamenie spásy jej udelí dar pokoja. Tak sa z príbehu viery stal príbeh spasenia. Lebo kto sa Ježiša dotkne zachraňujúcou vierou, teda vierou, ktorá v Ježišovi vidí svojho Záchrancu, ten smie na svoju adresu počuť slová: Synu, dcéra, tvoja viera, viera vo mňa ťa zachránila. Choď v pokoji!
Pane, Ty sa vždy priznávaš k tým, ktorí sa priznávajú k Tebe! Ďakujeme Ti!
