Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema. Poslal pred sebou poslov aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny, tam ho však neprijali, lebo jeho cieľom bol Jeruzalem. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich? On sa obrátil k nim a pokarhal ich: Neviete, akého ste ducha. Syn človeka neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť. A odišli do inej dediny.
Lukáš 9: 51 – 56
Príbeh ukazuje na priepastný kontrast medzi tým, čo chce Ježiš a tým, čo chcú jeho učeníci. On, ktorý chce zachrániť, je obklopený tými, ktorí chcú zahubiť. To sa odhalí vo chvíli, keď obyvatelia samaritánskej dediny odmietnu Ježišovi poskytnúť nocľah. Prečo Ho neprijmú? … lebo jeho cieľom bol Jeruzalem. Ich neprijatie Ježiša má náboženské aj národnostné dôvody.
Samaritáni vo svojom očakávaní Mesiáša šli svojou vlastnou cestou. Neuznávali Jeruzalem a jeho chrám ako hlavné centrum uctievania Boha. Mali svoju vlastnú svätyňu na vrchu Gerizím a svoj vlastný náboženský kult (Jn 4:20). Neprijatie Ježiša je vlastne odmietnutím toho, čo raz Ježiš povedal samaritánskej žene: … spása je zo Židov (Jn 4:22). Samaritáni sa nechcú skloniť pred týmto Božím rozhodnutím. Chcú mať Mesiáša bez Jeruzalema a to nejde.
Nepreukázať pohostinnosť bola v Oriente urážka, na ktorú Jakub a Ján reagujú sebe vlastným spôsobom: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich? Čo ich tu vedie k ich pomstychtivej reakcii? Možno si spomenuli na udalosť, v ktorej prorok Eliáš zvolal oheň na svojich nepriateľov. O čo viac si podľa nich takýto trest zaslúžia Ježišovi nepriatelia! Ale je to najmä ich láska k Ježišovi, ktorá je tu hlboko zranená odmietnutím, ktorého sa Mu dostalo. Lenže ovocím ich lásky k Ježišovi je „ohnivý“ výsledok voči ľuďom! Preto ich Ježiš karhá: Neviete, akého ste ducha.
Ako zistím, akého som ducha? Tak, keď sa pozriem, akým duchom som ovládaný vo vzťahu k ľuďom. Nie k Ježišovi, ale k ľuďom. Či som ovládaný Ježišovým duchom lásky a odpustenia alebo nie. Náš vzťah k ľuďom má byť totiž odrazom Kristovho vzťahu k nám. Teda nie tým, kto a akí sú oni, ale kto a aký je On, ktorý neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť. Neprišiel súdiť, ale spasiť. Aj nás. Ako dobre, že tak!
Pane, odpusť nám, keď zabúdame na to, ako si Ty naložil s nami!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
