Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Len sa maj na pozore a poriadne sa chráň, aby si nezabudol na to, čo si na vlastné oči videl a nevymizlo to z tvojho srdca, kým žiješ. Pouč o tom svojich synov a vnukov. Pamätaj na deň, keď si na Horebe stál pred Hospodinom, svojím Bohom, keď mi Hospodin povedal: Zhromaždi mi ľud, aby počul moje slová, …
Deuteronómium 4:9 – 10
Boží ľud má krátku pamäť. Preto znovu a znovu zaznieva na jeho adresu výzva, aby nezabudol na to, čo na vlastné oči videl. Lebo zábudlivosť v duchovnom živote je vážna diagnóza, pred ktorou Mojžiš varuje Boží ľud: Len sa maj na pozore a poriadne sa chráň, aby si nezabudol… Kto zabúda, tomu vychladne srdce. Lebo zábudlivosť ide ruka v ruke s nevďačnosťou. Ako sa má však Boží ľud chrániť pred zábudlivosťou? Aby niečo nevymizlo z jeho srdca? Tak, že si bude neustále pripomínať slávne skúsenosti s Bohom v minulosti. A Mojžiš tu pripomína ľudu najslávnejší deň, keď sa Hospodin zjavil Izraelu na vrchu Horeb: Pamätaj na deň, keď si na Horebe stál pred Hospodinom, svojím Bohom.
Tomuto dňu predchádzal Boží rozkaz Mojžišovi: Zhromaždi mi ľud, aby počul moje slová, … To znamená, že Boh Izraela je jedinečný tým, že hovorí. Že Ho možno počuť. Všetky okolité národy mali svojich bohov, ktorých bolo možné vidieť. Na otázku Izraelitu: Povedz mi, ako vyzerá tvoj boh, by ho pohanský uctievač zaviedol do svojho chrámu a ukázal by mu sochu, ktorá predstavovala jeho boha. Na tú istú otázku by však Izraelita odpovedal: Nemôžem ti ukázať môjho Boha, lebo môj Boh je neviditeľný. Ale na otázku: Povedz mi, čo hovorí tvoj boh, by pohanský uctievač modly nedokázal nič povedať. Jeho boh, socha v chráme, bola nemá. Ale na tú istú otázku by Izraelita vzal do rúk Boží zákon, desať Božích prikázaní z vrchu Horeb, a povedal: Toto hovorí môj Boh.
V tom je Boh Izraela i náš Boh jedinečný. Síce je neviditeľný, ale nie je nemý. Preto Mojžišovi povie: Zhromaždi mi ľud, aby počul moje slová… A to platí dodnes. Nezhromažďujeme sa preto, aby sme niečo videli, ale aby sme niečo počuli. Lebo Boh sa nezjavuje vo viditeľnej podobe, ale v slove. Dostali sme „nahé“ slovo. Niečo, čo počuť, ale nevidieť. Preto je sluch najdôležitejší orgán v duchovnom živote. A vďaka tomu, že Boh sa zjavil v slove, vieme, čomu máme veriť a ako máme žiť. Kde však dnes môžeme počuť Boha? V Biblii, v Písme. Lebo slovo hovorené sa stalo slovom písaným. Počuť, čo hovorí živý Boh, je výsada, ktorú mal nielen Izrael na vrchu Horeb, ale ktorú má Boží ľud aj dnes. Ktorý ľud? Ten zhromaždený: Zhromaždi mi ľud, aby počul moje slová…
Pane, pomôž nám neopúšťať zhromaždenie, kde sa zvestuje tvoje slovo!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
