Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Hospodin koná spravodlivé skutky, dáva právo všetkým utláčaným. Svoje cesty dal poznať Mojžišovi, Izraelitom svoje skutky. Hospodin je milostivý a milosrdný, zhovievavý a bohatý na milosť.
Žalm 103:6–8
Žalmista v týchto veršoch prechádza od jednotného čísla k množnému. Od osobnej skúsenosti s Bohom k národnej skúsenosti, ktorú mal Izrael s Bohom. Prechádza od konkrétnych dobrodení, ktoré Boh preukázal jemu, ku všeobecným dobrodeniam, ktoré Boh preukázal svojmu ľudu. Keď porovná svoju skúsenosť s Bohom so skúsenosťou Izraela s Bohom, čo zistí? Že to, čo Boh konal (a stále koná) v jeho živote na rovine osobnej, Boh konal aj v dejinách Izraela na rovine národnej. Ako Boh milostivo naložil s ním, rovnako milostivo naložil aj so svojím ľudom. A nikdy v dejinách Izraela Božia milosť nezažiarila takým leskom ako práve vtedy, keď ho Mojžiš viedol z Egypta do zeme zasľúbenia.
Svoje cesty dal poznať Mojžišovi, Izraelitom svoje skutky. Na rozdiel od Izraelitov, ktorí videli Božie mocné skutky, Mojžišovi ako svojmu priateľovi Boh vysvetlil svoje cesty. Zasvätil ho do svojich plánov, aby Mojžiš porozumel Božím cestám. Tomu, čo Boh koná a prečo tak koná. S Egyptom aj s Izraelom.
Hospodin koná spravodlivé skutky, dáva právo všetkým utláčaným. Boh sa zastal utláčaných a zjednal právo svojmu ľudu. Pre utláčateľov, Egypťanov, to znamenalo spravodlivý súd. Pre utláčaných to znamenalo milostivé vyslobodenie z otroctva. Egypt spoznal Hospodina ako Boha súdu. Izrael Ho spoznal ako Boha spásy. Ale Boh sa dal poznať nielen prostredníctvom svojich skutkov, ale aj prostredníctvom svojho slova.
Hospodin je milostivý a milosrdný, zhovievavý a bohatý na milosť. To nehovorí Dávid o Bohu. Dávid len cituje Boha, ktorý sa takto predstavil Mojžišovi na vrchu Sinaj. (Ex 34:6) Boh sa takto predstavil na pozadí modlárstva Izraela, ktorý si urobil zlaté teľa. Kde Boží ľud mohol čakať prísny súd a trest, dočkal sa nečakanej milosti a odpustenia. Lebo Boh radšej omilostí ako odsúdi. A o čo väčší bol hriech Izraelitov, o to väčšia bola Božia milosť. Lebo Boh je bohatý na milosť. Toto jeho bohatstvo je pritom nevyčerpateľné. Dodnes z neho ani trochu neubudlo. Ako dobre, že nie! Lebo na toto bohatstvo Božej milosti budeme až do smrti odkázaní.
Pane, keby si nebol milostivý a milosrdný, čo by bolo s nami?!
