A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
Matúš 6:13
Už ste sa niekedy cítili byť ohrození? V živote sa môžeme stretnúť s rôznym druhom ohrozenia. Choroba pre nás predstavuje zdravotnú hrozbu. Strata zamestnania zas existenčnú hrozbu. Nebezpečná situácia na ceste alebo v prírode predstavuje fyzickú hrozbu. Ale touto prosbou v modlitbe Otčenáš nás Ježiš upozorňuje na hrozbu, ktorá je oveľa vážnejšia než akákoľvek fyzická, zdravotná, či existenčná hrozba. Lebo na rozdiel od nich nás táto hrozba ohrozuje morálne i duchovne.
Prosba: …neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, je totiž založená na niekoľkých skutočnostiach. Jednou z nich je existencia moci zla. Zlo ako také je nepopierateľná skutočnosť. Vidíme ho okolo seba, v spoločnosti, ale neraz i v sebe. Ale prosbou: …zbav nás zlého, Ježiš nemyslí len na zlo všeobecne. Myslí na veľmi konkrétne zlo, na zosobnené zlo, ktorým je ten Zlý. Biblia ho nazýva diablom, satanom i pokušiteľom (Mt 4:3,5,10).
Čo z tejto prosby vyplýva? Okrem iného i to, že najväčšia hrozba, ktorej v živote čelíme, je neviditeľná, lebo je duchovnej povahy. Neviditeľná moc zla pre nás predstavuje väčšiu hrozbu než tie viditeľné. Tie viditeľné nás ohrozujú zvonku. Tie neviditeľné nás však ohrozujú zvnútra. Tie viditeľné ohrozujú naše telo. Tie neviditeľné však našu dušu. Preto nám Ježiš vkladá do úst túto dvojitú prosbu, ktorou máme čeliť moci zla. Ktorou sa máme modliť za duchovnú ochranu.
V tejto prosbe je však zároveň skryté veľké zasľúbenie. I pre najväčšie hrozby je nám zasľúbená pomoc. Lebo Božia moc stačí i na príťažlivú silu pokušenia i na zvádzajúcu moc pokušiteľa. Veď prečo inak by sme mali prosiť o duchovnú ochranu, keby nám táto ochrana zároveň nebola zasľúbená i udelená?!
Pane, ďakujeme, že v zápase s mocou zla nie sme odkázaní sami na seba.