Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Utrpenie jedného niekedy odhalí krásny charakter druhého. Tak je tomu aj v tomto príbehu. Utrpenie sluhu odhalí krásny charakter jeho pána, rímskeho stotníka. Konkrétne jeho lásku, ktorá má v tomto prípade podobu súcitu s utrpením a bolesťou druhého. To je niečo, čo by sme u vojaka nečakali. Vojaka sa totiž ľudské utrpenie príliš nedotkne. Jeho remeslo ho zvádza k tomu, aby si život človeka príliš nevážil. Veď sám svojou činnosťou utrpenie a bolesť rozsieva.
Tento stotník je však iný. Záleží mu na sluhovi, ktorého si veľmi cení. Preto ho jeho utrpenie nenecháva ľahostajným a necitlivým. Tu vidíme súcit nadriadeného s jeho podriadeným, pána s jeho sluhom. Čo je vlastne súcit? Je to tvoja bolesť v mojom srdci. A naopak: Je to moja bolesť v tvojom srdci. Súcitím s tebou vtedy, keď tvoja bolesť sa stáva mojou bolesťou. Súcitíš so mnou vtedy, keď sa moja bolesť stáva tvojou bolesťou.
Opakom súcitu je ľahostajnosť. Vtedy pre tvoju bolesť niet miesta v mojom srdci. A pre moju bolesť niet miesta v tvojom srdci. Skutočne mať rád znamená mať miesto v srdci pre bolesť toho druhého. K čomu však vedie súcit? Stotník síce stojí bezmocne voči sluhovej chorobe, ale nestojí nečinne. Hľadá pre svojho sluhu pomoc. Hľadá ju u Ježiša, o ktorom sa dozvedel, že ju poskytol aj iným.
A tak začína viesť zápas za záchranu svojho sluhu. K Ježišovi posiela delegáciu starších mesta s prosbou, aby mu zachránil sluhu. Súcit ho vedie k prosbe, k zástupnej modlitbe. Úlohy sa tak vymenili. Čo zvyčajne sluha robí pre svojho pána, že sa stará o jeho dobro, to teraz pán robí pre svojho sluhu. Slúži tomu, ktorý slúžil jemu.
Pane, učiň aj z nás spolucítiacich ľudí s trpiacimi!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.