Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.
Marek 5:38–43
Čím je Ježiš bližšie k Jairovmu domu, tým viac rastie napäté očakávanie. Vo vzduchu visí otázka: Bude Ježiš schopný pomôcť aj v tejto situácii? Pôvodne bol zavolaný k chorému dieťaťu. Ale kvôli zdržaniu na ceste sa situácia dramaticky zmení. V dome Ho nečaká choré, ale mŕtve dieťa. Z pohľadu Jairových sluhov aj plačúcich v dome je už všetko jasné. Ježiš prišiel neskoro. Ale Jairos spozná, že v Ježišovi prišiel niekto mocnejší ako smrť.
Ježiš najprv prinesie úplne nový, prevratný pohľad na smrť, keď ju nazve spánkom. Hovorí: Dieťa nezomrelo, ale spí. To znamená, že so smrťou je to ako so spánkom. Každý spánok je dočasný, lebo sa z neho zobudíme. Tak je to aj so smrťou, z ktorej budeme zobudení pri vzkriesení. Označením smrti za spánok Ježiš zrelativizuje moc smrti, ktorá do jeho príchodu mala absolútnu moc. Jeho slovo sa však stretne s výsmechom nevery: A vysmiali ho. Všeobecná ľudská skúsenosť totiž protirečí označeniu smrti za spánok. A tak tu proti sebe stojí Ježišovo slovo proti ľudskej skúsenosti. Čo urobí Ježiš?
Ako my ráno zobúdzame deti zo spánku, tak Ježiš mocou svojho slova zobudí dievča zo spánku smrti. Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Dievča, hovorím ti, vstaň! Pred Ježišovým veliteľským povelom smrť kapituluje: Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Tento mocný úder do ríše smrti vyrazí všetkým dych. Preto Ježiš pripomenie rodičom potreby ich dieťaťa, aby dali dievčaťu jesť. Ježiš síce priviedol ich dcéru k životu, ale ďalej sa už o ňu musia starať oni. Táto udalosť ukázala, ako veľmi sa Jairov sluha mýlil, keď po oznámení smrti dieťaťa povedal: … načo ešte obťažuješ učiteľa? Už je neskoro! Všetko je už zbytočné! Nie je, keď ide o Ježiša. Lebo On je ten, ktorého moc siaha nielen po hrob, ale aj za hrob. O tom sa raz, v deň vzkriesenia, presvedčíme aj my sami. Preto platí: Neboj sa, len ver!
Pane, ďakujeme, že Ty nikdy neprichádzaš neskoro!
