Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu!
Exodus 20:17
V poslednom prikázaní sa opäť stretneme s tromi postavami. Prvou je autor tohto prikázania, teda Boh, ktorý hovorí: Nebudeš túžiť… Druhou postavou je adresát tohto prikázania, ja a ty, ktorí sme tu oslovení. A treťou postavou je náš blížny, ktorý sa tu až trikrát spomína. Teda: Boh, ja a môj blížny. Začnime z opačného konca, teda naším, mojím blížnym.
Nežijeme na zemi sami. Každý z nás má svojho blížneho. Kto je vlastne náš blížny? Môj blížny? Tvoj blížny? Ty si môj blížny a ja zas tvoj. Blížny však ešte automaticky neznamená, že sme si i blízki. Znamená to len toľko, že sme si blízko. A práve naša blízkosť nám neraz spôsobuje problémy. Lebo nás nezaujímajú ani netrápia vzdialení ľudia. Tí, ktorí sú ďaleko od nás. Ktorých ani nevidíme, ani nepoznáme. Ani nemáme s nimi nič spoločné. Tí nie sú naším problémom. Tým je, aspoň si to neraz myslíme, náš blížny. Ten, ktorý žije blízko nás. S ktorým prichádzame do kontaktu a neraz i do konfliktu. Na ktorého narážame a neraz sa s ním aj zrazíme.
Načo nám je vlastne blížny? Blížny nám je daný pre naše posvätenie. Aby sme mohli posvätene žiť, potrebujeme blížneho. Bez neho nemôžeme praktizovať žiadnu kresťanskú cnosť. Napríklad lásku. Keby sme žili sami na opustenom ostrove, nemohli by sme sa stať ľuďmi lásky. Lebo by sme nemali koho milovať. Ani by sme sa nemohli stať trpezlivými, odpúšťajúcimi, milosrdnými, nesebeckými, štedrými. Nemali by sme ku komu. Všetky kresťanské cnosti môžeme uplatňovať len v kontexte vzťahov, vo vzťahu k blížnemu. Potrebujeme blížneho, aby sme sa učili posvätene žiť. Takže vďaka Bohu za neho!
Lenže náš blížny sa pre nás môže stať aj pokušením. Napríklad vtedy, keď on má niečo, čo ja nemám. Keď má niečo lepšie, krajšie, väčšie, ako mám ja. Alebo má niečoho viac, ako mám ja. A z pohľadu na to, čo má môj blížny, sa vo mne môžu rodiť túžby. Rôzne túžby, temné túžby. A do tejto situácie vstupuje Boh so svojím desiatym prikázaním. Opäť prichádza na ochranu nášho blížneho pred nami. Tentokrát pred temnými túžbami nášho srdca. Boh týmto prikázaním postavil hranice našim túžbam, aby ochránil nášho blížneho pre nami. A zároveň nás ochránil pred sebazničujúcimi túžbami nášho srdca.
Pane, pomôž nám v blížnom vidieť tvoj dar pre náš kresťanský život!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
